Výživné detí voči rodičom

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,

 

Zákon o rodine predpokladá takéto situácie a na ich riešenie umožňuje požiadať o určenie výživného detí voči ich rodičom. Nižšie nájdete krátky opis právnej úpravy tohto výživného, ale aj možnosti nechať sa zastupovať v celom súdnom konaní.

 

Zákonná úprava výživného detí voči rodičom a určenie jeho výšky

 

Zákon o rodine v ustanovení § 66 upravuje možnosť určenie primeraného výživného detí, ktoré sú schopné sa samo živiť voči svojim rodičom, ak to potrebujú. Vzhľadom na Vašu situáciu mám za to, že Vy toto výživné s vysokou pravdepodobnosťou potrebujete.

 

Podľa ustanovenia § 66 Zákona o rodine

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

 

Pred podaním samotného návrhu je však potrebné zvážiť úpravu ustanovenia § 67 Zákona o rodine, ktorá upravuje postup v prípadoch, ak máte viac detí alebo postup v prípade, ak ste vydatá.

 

Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 a 2 Zákona o rodine

 (1)Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

(2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

 

Podľa vyššie citovaného ustanovenia, ak má rodič viacero detí, každé dieťa sa má na výžive rodičov podieľať v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ich pomerom. Jednoducho povedané, ak má niektoré dieťa vyšší príjem, mal by sa vo väčšej miere podieľať na starostlivosti o rodičov.

 

Rovnako, ak ste vydatá alebo ak ste čerstvo rozvedená, má pred vyživovaciu povinnosťou Vašich detí prednosť výživné medzi manželmi alebo príspevok na výživu rozvedenému manželovi.

 

Presná výška výživného sa následne určuje v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd bude zisťovať Vaše odôvodnené potreby, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. Vášho syna). Následne na základe takto zistených údajov súd rozhodne o presnej výške výživného.

 

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

 

V súdnom konaní budete musieť jednak preukázať, že vzhľadom na Váš zdravotný stav nie ste schopná si zabezpečiť dostatočný príjem na hradenie všetkých Vašich odôvodnených potrieb. Budete musieť predložiť napríklad lekársku správu o Vašom zdravotnom stave. Následne budete musieť čo najdôkladnejšie jednak uviesť všetky Vaše odôvodnené potreby (t.j. vymenovať ich v návrhu) a niektoré z nich i preukázať listinnými dôkazmi o tom, že ich platíte.

 

Nakoľko je toto konanie zaradené medzi tzv. nesporové konania súd je zo zákona povinný zisťovať skutočný stav veci, t.j. majetkové pomery Vášho syna bude súd zisťovať dopytom na neho, aby predložil relevantné doklady o jeho pomeroch. V tomto smere Vás nebude zaťažovať dôkazné bremeno.

 

Právna úprava zastupovania v súdnom konaní

 

Súd konanie o určenie výživného začína iba na základe návrhu oprávnenej osoby (prípadne povinnej ak ide o jeho zníženie alebo zrušenie). Tento návrh sa má podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku podať na okresný súd, určený podľa miesta trvalého pobytu navrhovateľa. Tzn. že sa podľa miesta Vášho trvalého pobytu určí okresný súd, na ktorý budete musieť Vy alebo Váš zástupca podať návrh na určenie výživného.

 

Podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku

Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

 

Každá strana (v nesporovom konaní účastník konania) sa môže dať pred súdom zastúpiť zástupcom. Týmto zástupcom môže byť ktokoľvek, kto má spôsobilosť na právne úkony (tzn. že sa nemusíte dať zastúpiť iba advokátom, ale v konaní Vás môže zastupovať i tzv. občiansky zástupca). Jedinou prekážkou v tomto smere je to, že ak nejde o advokáta, súd by mohol rozhodnúť o tom, že tohto zástupcu nepripúšťa, nakoľko nie je spôsobilý na riadne zastupovanie.

 

Podľa ustanovenia§ 89 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku

(1) Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

 

Najčastejšie však v súdnych konaniach zastupujú účastníkov konania advokáti, nakoľko občiansky zástupcovia sa nie vždy vyznajú do detailov v právnej úprave a hrozí, že by mohlo dôjsť i k spôsobeniu ujmy na právach a záujmoch zastúpeného.

 

Ak sa dáte zastúpiť advokátom, ten dokáže zabezpečiť kompletne celý priebeh súdneho konania.

 

Výsluch účastníkov konania však patrí v nesporových konaniach medzi základné dôkazy, a preto sa môže stať, že sudca nebude chcieť o Vašom návrhu rozhodnúť bez toho, aby Vás vypočul. Ak však Váš zdravotný stav neumožňuje dostaviť sa na súd predpokladám, že by súd netrval na Vašom výsluchu.

 

Zhrnutie

V takýchto prípadoch ako je Váš, je možné požiadať súd o určenie výživného, nakoľko nie ste schopná si sama zabezpečiť výživu. Presná výška výživného bude závisieť na Vašich odôvodnených potrebách a schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch Vášho syna. Až po ukončení dokazovania bude možné hovoriť o rozsahu výživného, v ktorom by súd mohol určiť výživné. Ak sa dáte zastúpiť advokátom v konaní dokáže zabezpečiť priebeh celého konania od podania návrhu až po právoplatné ukončenie. Je však veľmi ťažké zhodnotiť to, či súd nebude trvať na Vašom osobnom výsluchu. Závisí to aj na Vašom zdravotnom stave.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň, vo veci uvádzam, že podľa § 66 zákona o rodine majú deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, povinnosť zabezpečiť rodičom primeranú výživu, ak ju rodič potrebuje. 

Táto povinnosť však neznamená povinnosť bezvýhradne financovať rodičom zvolený nadštandard alebo najdrahšie dostupné bývanie. Primeraná výživa má pokryť odôvodnené životné potreby rodiča, nie jeho osobnú preferenciu, pokiaľ lacnejšia alternatíva riadne zabezpečí potrebnú starostlivosť. 

Ak rodič poberá dôchodok 660 eur a má reálnu možnosť umiestnenia v zariadení, ktorého úhradu dôchodok v zásade pokryje, odmietnutie takejto ponuky je významnou okolnosťou. Ako syn preto  nemá zákonnú povinnosť doplácať rozdiel približne 200 eur mesačne len preto, že rodič uprednostňuje súkromné zariadenie.

Podstatné však je, či štátne zariadenie dokáže vzhľadom na zdravotný stav a rozsah odkázanosti rodiča skutočne poskytnúť potrebné sociálne a zdravotné služby. Ak by ich nevie a nemôže ani poskytnúť, vyššia úhrada v súkromnom zariadení môže byť odôvodnená. 

Odporúčam synovi vyžiadať si písomné ponuky oboch zariadení, ich cenníky, rozsah poskytovanej starostlivosti a písomné odmietnutie rodiča. Rodičovi môže písomne oznámiť, že je ochotný prispievať na primerané a účelné náklady, prípadne na úhradu bežného zariadenia, nie však financovať nadštandard bez zdravotného alebo iného objektívneho dôvodu. 

Ak by rodič podal návrh na určenie výživného, súd individuálne preskúma jeho potreby, dôchodok, majetkové pomery, dostupnosť lacnejšieho vhodného zariadenia i príjmy, nevyhnutné výdavky a majetkové pomery syna. Zohľadní aj ďalšie deti rodiča, ak ich má, pretože prispievajú podľa svojich možností; vyživovacia povinnosť manžela alebo bývalého manžela rodiča má prednosť. Primeranosť výživy nemá slúžiť na financovanie neodôvodneného komfortu.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 66 Zákona o rodine, ktoré zrejme poznáte, čo usudzujeme zo znenia položenej otázky :

"Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú."

Z uvedeného záko. ustanovenia s odkazom na Vami položenú otázku uvádzame, že syn si nevie zabezpečiť príjem, ktorým by mohol prispieť svojej matke na jej pobyt v zariadení soc. služieb, lebo je len poberateľom dôchodku. Bolo by v rozpore s ust. § 75  ods. 1 Zákona o rodine ak by súd návrh matky schválil a určil by vyživné pre ňu zo strany syna, lebo by to bolo v rozpore s dobrými mravmi - je len poberateľom inv. dôchodku.

 

 

 

 

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,

vo Vašom prípade ide o otázku vyživovacej povinnosti detí voči rodičom podľa § 66 a nasl, zákona o rodine. Zákon stanovuje, že deti sú povinné prispievať na výživu svojich rodičov, ak to rodičia potrebujú a ak to možnosti a schopnosti detí dovoľujú. Táto povinnosť však nie je automatická a súd ju prizná len vtedy, ak sú splnené určité podmienky.

Súd vždy skúma, či rodič počas detstva riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom a či sa o deti staral. Ak rodič o dieťa nejavil záujem, neplatil výživné a neplnil si rodičovské povinnosti, súd môže vyživovaciu povinnosť detí voči takémuto rodičovi nepriznať. Toto stanovisko potvrdzuje aj judikatúra slovenských súdov – ak rodič zanedbal svoje povinnosti, deti nemajú povinnosť ho živiť v starobe. Poukazujeme na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine :

"Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa."

Ak by Vás súd predvolal, odporúčam pripraviť si dôkazy o tom, že otec sa o Vás a brata nestaral, neplatil výživné a neprejavoval záujem. Môžete predložiť napríklad rozsudok o rozvode, rozhodnutie o výživnom, prípadne svedectvá rodiny či známych a poukázať na vyššie uvedené zák. ustanovenie. Súd bude tieto okolnosti posudzovať individuálne.

Dôležité je tiež vedieť, že vyživovacia povinnosť detí voči rodičom je subsidiárna – najskôr sa skúma, či si rodič nemôže zabezpečiť výživu sám (napr. dôchodkom, majetkom), až potom sa obracia na deti. Ak by ste boli povinní prispievať, výška príspevku sa určuje podľa Vašich možností a schopností, nie automaticky.

Pokiaľ ide o výšku dôchodku, predpokladáme, že ide o starobný dôchodok, pričom na stránke SP nájdete informácie o výške min. starobného dôchodku pri konkrétnych rokoch poistenia.

Môžete sa na našu advokátsku kanceláriu obrátiť.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,
najskôr je potrebné rozobrať, aké právne povinnosti máte voči svojmu rodičovi podľa slovenského práva, najmä podľa Občianskeho zákonníka, a aké sú možnosti riešenia tejto situácie.

podľa § 66 a nasl. Zákona o rodine platí :

"Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú."

Táto povinnosť však neznamená, že ste povinní osobne sa o rodiča starať alebo obetovať vlastné zamestnanie. Vyživovacia povinnosť sa spravidla realizuje finančne, teda prispievaním na výživu rodiča, nie osobnou starostlivosťou, pokiaľ sa rodina nedohodne inak.

Zákon neukladá deťom povinnosť ukončiť pracovný pomer alebo sa vzdať zamestnania, aby sa osobne starali o rodiča, ktorý je schopný samostatného života, ale zanedbáva svoje zdravie vlastným konaním (napr. alkoholizmom). Ak rodič nie je schopný sa o seba postarať, je možné obrátiť sa na obec alebo mesto, ktoré má podľa zákona o sociálnych službách povinnosť zabezpečiť sociálne služby osobám, ktoré to potrebujú a nemajú nikoho, kto by im túto starostlivosť poskytol.

Ak Vám na úrade práce povedali, že sa musíte o rodiča postarať ako rodina, ide skôr o morálnu výzvu než o právnu povinnosť. Právne ste povinní prispievať na výživu na základe súdneho rozhodnutia, nie poskytovať osobnú starostlivosť na úkor vlastného života a zamestnania. Ak by ste sa rozhodli o rodiča starať, môžete požiadať o príspevok na opatrovanie, avšak nie ste povinní dať výpoveď v práci.

V prípade, že rodič svojím konaním (alkoholizmom, neužívaním liekov) sám spôsobuje svoj zdravotný stav, je možné, že by súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol aj na túto skutočnosť a mohol by ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča.

Odporúčam obrátiť sa na obecný úrad alebo úrad práce so žiadosťou o zabezpečenie sociálnych služieb pre rodiča (napr. opatrovateľská služba, domov sociálnych služieb). Ak by ste boli vyzvaní na plnenie vyživovacej povinnosti, môžete ju plniť finančne, nie osobne. Ak by došlo k súdnemu sporu, môžete sa brániť tým, že osobná starostlivosť nie je Vašou zákonnou povinnosťou a že rodič svoj stav zavinil vlastným konaním.

Záverom, nie ste povinní dať výpoveď v práci ani osobne sa starať o rodiča na úkor svojho zamestnania. Vaša povinnosť je len vyživovacia, a aj tá môže byť v prípade hrubého zavinenia rodiča obmedzená alebo vylúčená. Sociálne služby pre rodiča má zabezpečiť obec alebo mesto.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,
áno s deťmi sa môžete dohodnúť na tom, že Vám budú mesačne platiť výživné, resp. prispievať na výživu. S týmto však deti nemusia súhlasiť, a ak súhlasiť nebudú, tak možnosťou zostáva už len podanie návrhu na súd. Podľa ust. § 66 a 67 Zákona o rodine: 

§ 66

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

§ 67

(1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

(2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Súd teda bude v konaní skúmať, či skutočne potrebujete, aby si voči Vám deti plnili vyživovaciu povinnosť a v takom prípade súd deti zaviaže na platenie výživného. 

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak je vlastníkom nehnuteľnosti dcéra ako jediný vlastník nehnuteľnosti, nehnuteľnosť môže predať aj keď na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, ktoré predajom nehnuteľnosti nezanikne. Ak by malo dôjsť k zrušeniu vecného bremena výmazom z listu vlastníctva potom bol by potrebný súhlas oprávneného z vecného bremena s jeho úradne overeným podpisom.

V otázke však uvádzate, že otec bude/je v soc. zariadení. Ak by tam mal hlásený aj trvalý pobyt, čo je možné v zmysle ust. zákona p hlásení pobytu občanov SR a bolo by to viac ako 10 rokov, potom vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného  užívania domu sa premlčalo v zmysle § 109 Obč. zákonníka :

"Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."

Vo veci odporúčam vlastníkovi domu kontaktovať advokáta.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,

Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 75 ods. 2 ZR). Uvedené sa týka presne aj Vašej situácie vzhľadom na skutočnosti ,ktoré popisujete. V takomto prípade preto, nakoľko Vaša matka sa voči Vám nesprávala tak ako mala, sama sa o Vás ako o svoje dieťa nestarala, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby ste jej Vy teraz prispievali na jej výživu. Nemáte takúto povinnosť a aj v prípade, ak by sa matka začala voči Vám výživného domáhať súdne, súd by jej ho po vznesení Vašich námietok nemal priznať. Ak je matka v takom stave ako píšete, tak je málo pravdepodobné, že sa bude chcieť s Vami súdiť.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,
pri určení výživného detí voči rodičom súd nezisťuje aký máte vzťah. Rozhodujúce je, že je Váš otec na takéto výživné odkázaný. Nakoľko súd rozhoduje na základe odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného, je potrebné dokazovanie sústrediť na tieto veci. Tzn. že je jednak potrebné namietať skutočnosť, či je na toto výživné odkázaný, aké výdavky na svoju osobu preukázal, prípadne iba tvrdil. Rovnako z Vašej strany je potrebné preukázať príjem, výdavky, iné vyživovacie povinnosti (deti)...

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,
podľa zákona sú deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Nie je teda vylúčené, že by sa výživné žiadalo len od 1, ale musí sa skúmať, či sú schopné sa sami živiť aké majú majetkové pomery. Ak sú schopné sa sami živiť aj ostatné deti a ich pomery sú dobré, potom by povinné dieťa mohlo namietať, že uhradí len svoju časť (podiel) a zvyšok nech si žiadajú od ostatných detí. Rozhoduje tiež napr. aj to, či sa niektoré deti nestarajú o rodičov viac (viac im nenakupujú, nepomáhajú a pod.).

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň, 

úmrtím otca ako povinného platiť výživné, vyživovacia povinnosť zo zákona zaniká a neprechádza na inú osobu, lebo je viazaná na osobu povinného, teda neprechádza na dedičov poručiteľa. Prípadný nedoplatok na výživnom ku dňu úmrtia  môžete uplatniť v dedičskom konaní.

Vo veci je treba následne vyhľadať komu bude pridelený dedičský spis ak je príslušný súd v SR, a to podľa miesta trvalého bydliska povinného -  hľadajte v rozvrhu práce príslušného súdu podľa dátumu úmrtia poručiteľa. Zoznam súdov nájdete na stránke justice.sk.

Pokiaľ ide o prípadný nárok na sirotský dôchodok, informáciu Vám podá soc. poisťovňa.