Rodičia sa nevedia dohodnúť na škôlke alebo škole pre dieťa: kto rozhodne, čo hovorí školský zákon a prečo rodič nemôže sám zmeniť trvalý pobyt dieťaťa

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, do ktorej materskej alebo základnej školy má dieťa chodiť, nerozhoduje ani škola, ani rodič, u ktorého dieťa býva – rozhodne súd. Výber školy je podstatnou vecou podľa § 35 zákona o rodine, na ktorej sa musia zhodnúť obaja rodičia bez ohľadu na to, komu je dieťa zverené. Školský zákon od 1. januára 2022 vyžaduje na prihláške podpis oboch zákonných zástupcov (§ 144a); bez neho nie je prihláška úplná a riaditeľ spor rodičov nemôže rozhodnúť za nich. Rovnako platí, že jeden rodič nemôže dieťaťu jednostranne zmeniť trvalý pobyt, aby si tak „vybavil“ spádovú školu. V tomto článku advokát JUDr. Milan Ficek vysvetľuje, čo presne hovorí zákon o rodine a školský zákon, podľa čoho súd rozhoduje, ako postupovať krok za krokom a ako stihnúť začiatok školského roka.

Prečo sa tento spor opakuje každú jar

Prihlášky do prvého ročníka sa podávajú od februára do marca, zápis prebieha v apríli a na jar sa podávajú aj žiadosti do materskej školy. Práve vtedy sa u rozvedených a rozídených rodičov naplno prejaví to, čo cez rok tlelo: jeden chce školu pri svojom bydlisku, druhý súkromnú či bilingválnu školu, škôlku pri starých rodičoch alebo školu v meste, kam sa chystá presťahovať. Od roku 2022 to už nie je len rodinný spor – bez podpisu oboch rodičov nie je prihláška úplná, škola konanie preruší a dieťa môže zostať bez rozhodnutia o prijatí. Rodičia potom často siahnu po skratke, ktorá situáciu iba zhorší: tajný zápis, prehlásenie trvalého pobytu alebo prestup bez vedomia druhého rodiča.

1. Kto rozhoduje o škôlke a škole: obaja rodičia, aj keď je dieťa zverené jednému

Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine patrí k rodičovským právam a povinnostiam sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa a rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rozhodnutie o tom, kde sa bude dieťa vzdelávať, do tejto starostlivosti nepochybne patrí.

Kľúčové je ustanovenie § 35 zákona o rodine: ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe jeho majetku, o štátnom občianstve, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Výpočet je len príkladný („najmä“) – súdna prax dlhodobo považuje za podstatnú vec aj výber materskej a základnej školy, zmenu bydliska dieťaťa, zmenu školy či voľbu druhu vzdelávania.

Najčastejší omyl znie: „Dieťa je zverené mne, takže o škole rozhodujem ja.“ Nie je to tak. Rozsudkom o zverení do osobnej starostlivosti súd určuje, u koho dieťa býva a kto sa oň každodenne stará. Rodič, ktorému bolo dieťa zverené, rozhoduje samostatne o bežných veciach – denný režim, krúžky, oblečenie, stravovanie, bežná zdravotná starostlivosť. Podstatné veci však zostávajú spoločné, pretože druhému rodičovi rodičovské práva zverením nezanikli ani sa neobmedzili. Výber školy preto vyžaduje súhlas oboch rodičov aj pri výlučnej osobnej starostlivosti, tým skôr pri striedavej. Výnimkou je len rodič, ktorému súd výkon rodičovských práv obmedzil, pozastavil alebo ho ich pozbavil (§ 38 zákona o rodine), prípadne rodič, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony.

2. Čo hovorí školský zákon: podpis oboch rodičov a riaditeľ, ktorý spor nerozhodne

§ 144a školského zákona – podpis oboch zákonných zástupcov

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) od 1. januára 2022 v § 144a ods. 1 stanovuje, že na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa. Týka sa to žiadosti o prijatie do materskej školy, prihlášky na zápis do základnej školy, žiadosti o prestup, o odklad či pokračovanie v plnení povinného predprimárneho vzdelávania, o individuálne vzdelávanie a ďalších podaní, o ktorých rozhoduje riaditeľ.

Podľa § 144a ods. 2 stačí podpis jedného rodiča len vtedy, ak druhému rodičovi bol výkon rodičovských práv obmedzený, pozastavený alebo ho bol pozbavený, ak nie je spôsobilý na právne úkony, ak sa nemôže podpísať zo zdravotných dôvodov alebo ak vec neznesie odklad a získanie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Zákon spôsob preukazovania týchto výnimiek neurčuje; podľa usmernenia ministerstva školstva školy v praxi žiadajú lekárske potvrdenie, resp. písomné vyhlásenie rodiča. Nezhoda rodičov nie je ťažko prekonateľnou prekážkou – rodič, ktorý vyhlási, že druhý „nie je k zastihnutiu“, hoci v skutočnosti nesúhlasí, uvádza školu do omylu a riskuje, že súd to neskôr vyhodnotí v jeho neprospech.

Ak sa rodičia zhodnú, že podania bude podpisovať iba jeden z nich alebo že rozhodnutia sa budú doručovať len jednému, doručia riaditeľovi písomné vyhlásenie (§ 144a ods. 4). Bez neho škola doručuje rozhodnutie o prijatí či neprijatí obom rodičom (§ 144a ods. 3); ak je však v podaní uvedená adresa len jedného z nich, škola nie je povinná druhú adresu zisťovať a doručí na známu adresu. Rodič, ktorý chce mať rozhodnutia v rukách, si preto má ustrážiť, aby jeho adresa v prihláške bola.

Riaditeľ nie je rozhodcom sporu

Riaditeľ materskej a základnej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa v správnom konaní – od 1. januára 2026 podľa § 37 zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe. Nemá však právomoc posudzovať, ktorý z rodičov má pravdu. Prihlášku s jedným podpisom škola prijme – konanie sa začína jej doručením – ale ak nejde o zákonnú výnimku, podanie nemá predpísané náležitosti. Riaditeľ preto podľa § 19 a § 29 Správneho poriadku vyzve rodičov na odstránenie nedostatku a konanie preruší, kým nepredložia dohodu alebo rozhodnutie súdu; ak nedostatok neodstránia, môže konanie zastaviť (§ 30 Správneho poriadku). Rovnako nesmie na žiadosť jedného rodiča dieťa „odhlásiť“ či previesť na inú školu. Rozhodnutie súdu podľa § 35 zákona o rodine potom nahrádza chýbajúci podpis druhého rodiča.

Zápis do základnej školy a spádová škola

Podľa § 20 školského zákona je zákonný zástupca povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky. Od roku 2026 treba rozlišovať dva kroky: prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva od 1. februára do 31. marca a samotný zápis sa koná od 1. do 30. apríla roka, v ktorom má dieťa nastúpiť do prvého ročníka. Ak škola dostala úplnú prihlášku, samotná neúčasť dieťaťa alebo rodiča na zápise nie je dôvodom na neprijatie. Dieťa plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, teda v základnej škole vo verejnom školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt, ak rodičia nevyberú inú školu. Riaditeľ spádovej školy prijíma prednostne v zákonom určenom poradí: najprv deti s trvalým pobytom v obvode, potom deti umiestnené v zariadení rozhodnutím súdu a až potom deti s obvyklým pobytom v obvode (§ 29 ods. 5 školského zákona). Inú školu si rodičia môžu vybrať len po dohode s jej riaditeľom a podľa kapacity. Práve preto vzniká pokušenie „presťahovať“ dieťa na papieri – o tom v časti 3. Nesplnenie povinnosti prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky je priestupkom rodiča podľa zákona o školskej správe.

Materská škola a povinné predprimárne vzdelávanie

Pre dieťa, ktoré dovŕši päť rokov do 31. augusta, je predprimárne vzdelávanie povinné (§ 28a školského zákona). Žiadosť o prijatie do materskej školy podávajú rodičia v jarnom termíne podľa § 59 ods. 4 školského zákona, ktorý riaditeľ materskej školy zverejní vopred, a aj ona musí mať podpis oboch zákonných zástupcov. Dieťa s povinným predprimárnym vzdelávaním sa prednostne prijíma do spádovej materskej školy (§ 59a), pričom aj tu má prednosť dieťa s trvalým pobytom v spádovej oblasti pred dieťaťom s obvyklým pobytom; rodičia si však môžu zvoliť aj inú materskú školu. Pri mladších deťoch (tri až päť rokov) nie je dochádzka do škôlky povinná, no výber konkrétnej škôlky je rovnako podstatnou vecou – druhý rodič nemôže byť postavený pred hotovú vec ani pri trojročnom dieťati.

3. Rodič nemôže dieťaťu jednostranne zmeniť trvalý pobyt

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov hlási trvalý pobyt za dieťa mladšie ako 18 rokov jeho zákonný zástupca. Pri narodení má dieťa zo zákona trvalý pobyt v mieste trvalého pobytu matky. Zákon o hlásení pobytu výslovne nehovorí, že na prehlásenie dieťaťa je potrebný súhlas druhého rodiča, a práve na to sa rodičia spoliehajú. Je to však omyl z dvoch dôvodov.

Po prvé, zmena trvalého pobytu dieťaťa je podstatnou vecou podľa § 35 zákona o rodine. Zákonným zástupcom sú obaja rodičia a pri existujúcej nezhode nemá jeden z nich o podstatnej veci svojvoľne rozhodnúť sám – trvalý pobyt určuje spádovú školu a materskú školu a zákonné poradie pri prijímaní. Treba pritom rozlišovať dve roviny: evidenčný mechanizmus ohlasovne a výkon rodičovských práv. Zákon o hlásení pobytu pri osobnom podaní súhlas druhého rodiča výslovne nevyžaduje (pri elektronickom podaní cez slovensko.sk sa elektronický súhlas druhého rodiča vyžaduje), takže ohlasovňa môže zmenu zapísať aj na podnet jedného rodiča. To však neznamená, že rodič konal v súlade so zákonom o rodine. Rodič, ktorý dieťa prehlási sám napriek nesúhlasu druhého rodiča, koná v rozpore s jeho rodičovskými právami a súd na to prihliada: v konaní o výbere školy, ale aj pri rozhodovaní o zverení, styku či o zmene výchovy, kde sa takéto jednostranné kroky hodnotia ako neschopnosť rešpektovať druhého rodiča. Druhý rodič sa môže domáhať, aby súd o trvalom pobyte dieťaťa rozhodol, jeho zmenu zakázal alebo ju neodkladným opatrením zvrátil – súd však neodkladné opatrenie nariadi len vtedy, ak je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

Po druhé, trvalý pobyt má len evidenčný charakter (§ 3 zákona o hlásení pobytu). Nezakladá právo dieťaťa bývať u rodiča, u ktorého je prihlásené, a nemení to, kde dieťa skutočne žije. Súd pri rozhodovaní o škole vychádza zo skutočného bydliska dieťaťa, teda z toho, u koho dieťa býva na základe rozsudku alebo dohody rodičov; aj miestna príslušnosť súdu sa podľa § 112 Civilného mimosporového poriadku riadi bydliskom dieťaťa, nie evidovaným trvalým pobytom. Jednostranná zmena trvalého pobytu preto môže mať podľa školského zákona praktický vplyv na poradie pri prijímaní do spádovej školy, sama osebe však nerieši nezhodu rodičov o výbere školy a nenahrádza potrebný súhlas druhého rodiča alebo rozhodnutie súdu.

Iná je situácia, keď rodič, ktorému je dieťa zverené, sa sťahuje v rámci Slovenska. Zmenu bydliska v rámci republiky mu súd nemôže zakázať, no ak by výrazne zasiahla do styku druhého rodiča alebo znamenala zmenu školy, ide opäť o podstatnú vec, ktorú treba vopred prerokovať – a pri nesúhlase ju rozhodne súd. Vysťahovanie dieťaťa do cudziny bez súhlasu druhého rodiča je výslovne uvedené v § 35 a môže byť dokonca medzinárodným únosom dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru.

4. Podľa čoho súd rozhodne, do ktorej školy dieťa nastúpi

Súd nevyberá „lepšiu“ školu podľa rebríčkov ani neuprednostňuje automaticky rodiča, u ktorého dieťa býva. Jediným kritériom je najlepší záujem dieťaťa (čl. 5 zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). V praxi súdy posudzujú najmä:

• vzdialenosť školy od skutočného bydliska dieťaťa a náročnosť každodenného dochádzania, a to pri striedavej starostlivosti od oboch rodičov,
• kontinuitu a stabilitu – kam chodí súrodenec, kam prechádzajú kamaráti z materskej školy, či dieťa školu pozná,
• špeciálne potreby dieťaťa – zdravotné znevýhodnenie, logopédia, nadanie, potreba asistenta, a to, ktorá škola ich dokáže reálne zabezpečiť,
• názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 zákona o rodine, § 38 Civilného mimosporového poriadku) – u prváka má menšiu váhu, u dieťaťa pri prestupe na druhý stupeň alebo strednú školu podstatnú,
• finančnú stránku – pri súkromnej škole to, kto bude školné platiť a či je dlhodobo udržateľné; súd spravidla nenúti rodiča financovať školu, s ktorou nesúhlasí,
• zachovanie styku s druhým rodičom – škola v inom meste nesmie fakticky zmariť styk,
• motiváciu rodičov – či návrh sleduje záujem dieťaťa, alebo je nástrojom v spore s bývalým partnerom.

Súd si obvykle vyžiada správu kolízneho opatrovníka (úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), stanovisko materskej školy a v spornejších prípadoch aj znalecký posudok z odboru detskej psychológie.

5. Prehľad: kto rozhoduje o čom

6. Ako postupovať krok za krokom

Krok 1: Skúste dohodu a nechajte o nej stopu

Napíšte druhému rodičovi konkrétny návrh: názov školy, dôvody, ako bude vyzerať dochádzanie a styk. Navrhnite spoločnú návštevu oboch škôl alebo mediáciu. Dohoda je vždy rýchlejšia než súd a písomná komunikácia bude neskôr dôkazom, že ste sa o ňu poctivo pokúsili. Dohodu rodičov o škole možno nechať schváliť súdom, aby bola vykonateľná.

Krok 2: Podajte návrh na súd podľa § 35 zákona o rodine

Ak dohoda nie je možná, podajte návrh na okresný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko (§ 112 Civilného mimosporového poriadku). Ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 písm. h) Civilného mimosporového poriadku), ktoré sa pri nezhode rodičov podľa § 35 zákona o rodine začína výlučne na návrh niektorého z rodičov – súd ho sám od seba nezačne – a je oslobodené od súdneho poplatku. V návrhu presne označte školu, do ktorej žiadate dieťa zapísať, opíšte pomery dieťaťa a priložte dôkazy: rozsudok o zverení, potvrdenie o kapacite školy, vzdialenosti, správy z materskej školy, komunikáciu s druhým rodičom.

Krok 3: Navrhnite neodkladné opatrenie, ak sa blíži zápis alebo september

Konanie vo veci samej môže trvať mesiace, školský rok nepočká. Spolu s návrhom preto navrhnite neodkladné opatrenie (§ 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku), ktorým súd dočasne určí, do ktorej školy dieťa nastúpi, prípadne nahradí súhlas druhého rodiča s prihláškou alebo mu zakáže zmeniť dieťaťu trvalý pobyt. O návrhu na neodkladné opatrenie musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa predpísané náležitosti (§ 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Podmienkou je však osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov – ak naliehavosť nepreukážete, súd návrh zamietne a rozhodne až vo veci samej. Nečakajte preto na február – návrh podajte hneď, ako je zrejmé, že sa nedohodnete.

Krok 4: Rozhodnutie súdu predložte škole

Rozsudok alebo uznesenie o neodkladnom opatrení priložte k prihláške. Riaditeľ na jeho základe rozhodne o prijatí aj bez podpisu druhého rodiča a druhému rodičovi rozhodnutie doručí. Ak by druhý rodič vykonateľné rozhodnutie nerešpektoval a naďalej bránil nástupu dieťaťa, možno sa podľa jeho obsahu domáhať výkonu rozhodnutia; v závažných prípadoch, ak sú naplnené znaky skutkovej podstaty, prichádza do úvahy aj trestná zodpovednosť.

Krok 5: Zabráňte účelovej zmene trvalého pobytu

Ak druhý rodič hrozí prehlásením dieťaťa, oznámte ohlasovni písomne svoj nesúhlas a požiadajte súd, aby zmenu pobytu zakázal neodkladným opatrením. Ak už k zmene došlo bez vášho súhlasu, žiadajte súd o rozhodnutie o trvalom pobyte dieťaťa a v konaní o výbere školy doložte, kde dieťa skutočne žije – práve skutočné bydlisko, nie evidovaný pobyt, je pre súd rozhodujúce.

7. Čoho sa vyvarovať

Nezapisujte dieťa tajne s vyhlásením, že druhý rodič „nie je dostupný“ – súd to vyhodnotí ako nerešpektovanie druhého rodiča a druhý rodič môže takto vydané rozhodnutie o prijatí napadnúť. Nemeňte dieťaťu trvalý pobyt ani školu bez súhlasu druhého rodiča, ani keď je dieťa zverené vám. Nesľubujte dieťaťu školu, o ktorej ešte nie je rozhodnuté, a nevťahujte ho do sporu – jeho vyjadrenie pred súdom má mať váhu, nie byť naučené. A nezdržiavajte: rodič, ktorý sa obráti na súd v septembri, keď má dieťa už sedieť v lavici, stráca čas aj argumenty.

Súvisiace otázky

Máme striedavú starostlivosť a každý bývame v inom meste. Ktorá škola je spádová?

Spádová škola sa určuje podľa trvalého pobytu dieťaťa, od roku 2026 aj podľa obvyklého pobytu, pričom pri prijímaní má dieťa s trvalým pobytom v obvode prednosť. Pri striedavej starostlivosti však o škole rozhodujú obaja rodičia rovnako ako pri zverení jednému a súd pri nezhode kladie dôraz na to, aby bolo dochádzanie zvládnuteľné z oboch domácností. Ak sú bydliská príliš vzdialené, súd sa niekedy musí vrátiť aj k samotnej striedavej starostlivosti, pretože škola je s ňou neoddeliteľne spojená.

Bývalý manžel na moje správy o škole vôbec nereaguje. Považuje sa to za nesúhlas?

Mlčanie nie je súhlas a škola ho nemôže nahradiť. Ak druhý rodič nekomunikuje, pošlite mu návrh doporučene s lehotou na vyjadrenie a po jej uplynutí podajte návrh na súd; jeho nečinnosť súdu opíšte a doložte. Súd môže rozhodnúť aj vtedy, keď sa druhý rodič konania nezúčastňuje.

Otec chce súkromnú školu so školným 400 eur mesačne. Môže ma súd zaviazať, aby som ju platila?

Súd rozhoduje o tom, do ktorej školy dieťa nastúpi, nie o tom, kto zaplatí školné – to sa rieši v rámci výživného a dohody rodičov. V praxi súdy súkromnú školu schvaľujú vtedy, ak je v záujme dieťaťa a rodič, ktorý ju presadzuje, sa zaviaže školné znášať. Rodiča, ktorý so súkromnou školou nesúhlasí, súd spravidla nenúti ju spolufinancovať nad rámec bežného výživného.

Dieťa už do školy chodí a druhý rodič ho chce preložiť na inú. Môže to urobiť sám?

Nie. Žiadosť o prestup musí byť podpísaná oboma rodičmi (§ 144a školského zákona) a riaditeľ novej školy o nej bez druhého podpisu alebo rozhodnutia súdu nemôže rozhodnúť – konanie preruší. Prestup uprostred školského roka je navyše zásahom do stability dieťaťa, preto ho súd posudzuje prísne z hľadiska najlepšieho záujmu dieťaťa – samotné prianie jedného rodiča nestačí.

Má rodič, ktorý s dieťaťom nebýva, právo na informácie zo školy?

Áno. Obaja rodičia sú zákonnými zástupcami a majú rovnaké právo na informácie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch dieťaťa, na účasť na rodičovských združeniach a na doručovanie rozhodnutí. Škola nemôže druhého rodiča vylúčiť z komunikácie na žiadosť toho, u koho dieťa býva; to by mohol urobiť len súd rozhodnutím o obmedzení rodičovských práv.

Môže o výbere školy rozhodnúť samo dieťa?

Dieťa má právo vyjadriť svoj názor a súd mu venuje pozornosť primeranú jeho veku a vyspelosti, rozhodnutie však robia rodičia, prípadne súd. U prváka je názor skôr pomocným kritériom, u trinásťročného dieťaťa pri výbere osemročného gymnázia či strednej školy mu súd prikladá podstatne väčšiu váhu – automaticky rozhodujúci však nie je ani vtedy.

Matka odišla s dieťaťom do Rakúska a zapísala ho tam do školy. Čo môžem robiť?

Vysťahovanie dieťaťa do cudziny bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu je porušením § 35 zákona o rodine a spravidla medzinárodným únosom dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru. Návrh na návrat dieťaťa treba podať bezodkladne, najlepšie do jedného roka od premiestnenia, prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo priamo na súde štátu, kde sa dieťa nachádza. Súčasne odporúčame podať návrh slovenskému súdu.

Ako vám môžeme pomôcť

Advokátska kancelária Ficek & Partners sa dlhodobo venuje rodinnému právu a sporom rodičov o výchovu detí. Pripravíme návrh na súd podľa § 35 zákona o rodine vrátane návrhu na neodkladné opatrenie, zastúpime vás v konaní, pomôžeme s dohodou rodičov o škole a jej schválením súdom a zabránime účelovej zmene trvalého pobytu alebo školy dieťaťa. Zastupujeme rodičov aj v prípadoch premiestnenia dieťaťa do cudziny. Konzultáciu si môžete dohodnúť online na ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie alebo nám napíšte na office@ficek.sk.

JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, 811 05 Bratislava
office@ficek.sk

Právny stav ku dňu 10. 9. 2026. Článok vychádza zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe (účinný od 1. 1. 2026), zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Článok má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci.