Právo manžela užívať byt po rozvode

Dobrý deň.

Právo manžela užívať byt po rozvode je problémom, s ktorým sa možno stretnúť pomerne často. Pokiaľ sa voči manželke nesprávate násilne, tak Vás „vyhodiť z domu“ nemôže. Titul na základe ktorého užívate byt Vašej manželky vyplýva priamo z Vášho manželského zväzku. Avšak v prípade, že súd rozhodne o rozvode, situácia sa zmení a Vaša manželka sa bude môcť domáhať, aby ste vypratali jej byt, avšak je tu jej povinnosť nájsť Vám bytovú nahradu. Právo manžela užívať byt po rozvode trvá dovtedy, dokedy Vám nenájde bytovú náhradu. 

Podľa rozsudku najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26 Cdo 1544/2005:

Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, svoje právo bývať v tomto byte odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu okrem iného tvorí  povinnosť manželov žiť spolu a vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. Na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhá manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený. To však neznamená, že rozvedenému manželovi v takomto prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania treba posúdiť analogicky (§ 853 OZ) podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol , rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol.

Neobávajte sa teda, že by Vás manželka súdnou cestou vypratala z bytu, Vaše práva užívať byt po rozvode vyplývajú z Občianskeho zákonníka.

Dobrý deň, z položenej otázky vyplýva, že k rozvodu manželstva došlo pred 8 rokmi, pričom byt bol nadobudnutý počas trvania manželstva. BSM k bytu zrejme nebolo vypoiradané či už dohodou alebo súdnym rozhodnutím, a preto v zmysle ust. Obč. zákonníka platí, že byt je v podielovom spoluvlastníctve obidvoch bývalých manželov v podiele 1/2 k celku.

Občiansky zákonník pri podielovom spoluvlastníctve vychádza z toho, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach zo spoločnej veci; ak nie je určené inak, podiely sú rovnaké.

Najjednoduchšie je uzavrieť dohodu, že jeden z Vás byt nadobudne do výlučného vlastníctva a druhému vyplatí hodnotu jeho podielu. Ak máte každý jednu polovicu, základom má byť polovica obvyklej trhovej hodnoty bytu v čase dohody. Pri primeranej náhrade za podiel sa vychádza zo všeobecnej ceny obvyklej v danom mieste a čase najlepšie podľa znaleckého posudku.

Druhou možnosťou je dohodnúť predaj bytu tretej osobe a rozdeliť čistý výťažok podľa podielov, teda spravidla na polovicu. Tento postup býva praktický, ak ani jeden z Vás nemá reálnu možnosť vyplatiť druhého.

Treťou možnosťou je podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Každý spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva . Pri byte súd spravidla nemôže vykonať reálne rozdelenie veci, preto prichádza do úvahy prikázanie bytu jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu alebo nariadenie predaja a rozdelenie výťažku.

Súd môže vec prikázať len tomu spoluvlastníkovi, ktorý o to žiada a je schopný zaplatiť primeranú náhradu. Ak byt nechce alebo nevie vyplatiť ani jeden zo spoluvlastníkov, súd môže nariadiť predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov.

Pokiaľ ide o náklady, ktoré od Vás bývalá manželka žiada, neplatí automaticky, že musíte zaplatiť polovicu každej úpravy, ktorú si sama zvolí. Ak ste s konkrétnou investíciou alebo opravou súhlasili, alebo by išlo o dohodnuté hospodárenie so spoločnou vecou, investujúci spoluvlastník má voči ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu podľa spoluvlastníckych podielov; ak nie je dohodnuté inak, rozhoduje veľkosť podielov.

Pri Vašich rovnakých podieloch by to spravdla znamenalo polovicu. Ak však bývalá manželka vykonala úpravy bez Vášho súhlasu, treba rozlišovať, či išlo o nevyhnutnú opravu alebo iba o zlepšenie komfortu.

Pri investíciách bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov nevzniká automatické právo na úhradu vynaložených nákladov; investujúci spoluvlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu, v akom sa zhodnotil podiel ostatného spoluvlastníka, teda nie nevyhnutne vo výške polovice faktúry.

Pri nevyhnutných opravách a údržbe môže povinnosť vydať obohatenie vzniknúť už počas trvania spoluvlastníctva, pri nie nevyhnutných úpravách až pri zániku podielového spoluvlastníctva.

Prakticky to znamená, že pri oknách môže záležať na tom, či išlo o nutnú výmenu z dôvodu technického stavu, alebo o nadštandardnú modernizáciu. Pri klimatizácii pôjde často skôr o zlepšenie komfortu než o nevyhnutnú opravu. Pri dverách treba posúdiť, či išlo o nutnú údržbu, alebo len o estetickú výmenu.

Bez Vášho súhlasu by som neodporúčal uznávať povinnosť platiť polovicu automaticky. Na druhej strane treba zohľadniť aj to, že bývalá manželka byt dlhodobo užíva a Vy bývate v podnájmoch. Ak jeden spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez platenia úhrady, môže mu vzniknúť bezdôvodné obohatenie voči druhému spoluvlastníkovi, teda voči Vám, keďže po rozvode ste neboli povinný sa z bytu vysťahovať.

Preto pri rokovaní o spravodlivom vyporiadaní odporúčam nepočítať len investície do bytu, ale aj to, kto byt osem rokov fakticky užíval. Ak ste sa výslovne alebo konkludentne dohodli, že bývalá manželka bude byt užívať bezodplatne, môže to ovplyvniť nárok za minulé obdobie.

Do budúcnosti však môžete jasne oznámiť, že s bezodplatným výlučným užívaním svojho spoluvlastníckeho podielu nesúhlasíte a že žiadate buď dohodu o vyporiadaní, alebo primeranú náhradu za užívanie. Za racionálny postup považujem pripraviť písomný návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne môžete uplatniť požiadavku, aby sa pri celkovom vyrovnaní zohľadnilo, že bývalá manželka dlhodobo užívala celý byt, zatiaľ čo Vy ste svoj spoluvlastnícky podiel fakticky neužívali a bývali po podnájmoch.

Ak sa nedohodnete, podajte žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V takom konaní môžete navrhnúť, aby súd prikázal byt bývalej manželke za náhradu pre Vás, ak ho chce a vie Vás vyplatiť, prípadne aby súd nariadil predaj bytu a rozdelenie výťažku.

Pri investíciách a pri náhrade za užívanie bytu bude potrebné uplatniť konkrétne peňažné nároky a preukázať ich. Pri starších nárokoch treba počítať aj s možnou námietkou premlčania z Vašej strany /všeobecná premlčacia doba je 3 roky/.

Na spísanie dohody o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva, ako aj na podanie žaloby na súd odporúčam kontaktovať advokáta.

Bez porady s advokátom bývalej manželke nič nepodpisujte a ani neuhradzujte.

Môžete nás kontaktovať, aby sme Vám pomohli.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že manželstvo trvá, a nehnuteľnosť je vo vlastníctve manžela /zrejme nadobudol dedením alebo darovaním/.

Vám ako manželke hoci nie ste vlastníkom nehnuteľnosti vzniklo odvodené právo bývania v uvedenej nehnuteľnosti a to na tom skutkovom základe, že ste manželia a v zmysle ust. Zákona o rodine je povinnosťou manželov žiť spolu. Manžel Vás preto nemôže z domu vyhadzovať.

Citujeme ust. § 18 Zákona o rodine :

"Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie."

Odporúčam v prípade problémov kontaktovať políciu.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že zatiaľ k rozvodu manželstva nedošlo.
Uvádzame, že aj keby došlo k právoplatnému rozvodu manželstva, mali by ste teda právoplatný rozsudok súdu o rozvode manželstva, z terajšieho bytu nie ste povinný sa vysťahovať a manželka vás nemôže z neho vyhodiť a vysťahovať.

Nepíšete v otázke kto je vlastníkom domu, v ktorom teraz spolu s manželkou bývate, i keď predpokladáme, že patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne je vo výlučnom vlastníctve manželky. Ak by aj dom bol len vo vlastníctve manželky  /napr. nadobudla by ho dedením, darovaním/ a v tomto teraz spoločne bývate, vám ako manželovi vzniklo odvodené právo bývania v tomto dome a to na základe ust. zákona o rodine /§ 18/, v zmysle ktorého je povinnosťou manželov žiť spolu. Ak by bol právny stav takýto, z domu by ste boli povinný sa vysťahovať, ak by medzi vami nedošlo k dohode, len na základe súdneho rozhodnutia.

Ak by dom patril do BSM, potom po rozvode je otázkou vyporiadania tohto BSM ako by ste sa dohodli na jeho vyporiadaní. Rovnako aj v tomto prpade po rozvode nie ste poviný sa z domu vysťahovať a manželka vás z neho nemôže vysťahovať resp. vyhodiť.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
riešením bude vyporiadať čo najskôr BSM k predmetnému bytu spôsobom, aby ste sa stali vlastníkom nehnuteľnosti, prípadne nech Vás z bytu vyplatí. To, že syn je vo Vašej starostlivosti je vo Váš prospech, ak by ste sa nevedeli dohodnúť, kto zostane bývať v byte.

Ak by jeho správanie naplnilo znaky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo by možné ho vylúčiť z užívania spoločnej nehnuteľnosti, čo by pomohlo tomu, aby sa začal sám zaujímať o vysporiadanie BSM.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka

Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Dobrý deň,
akonáhle budete mať právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva, zanikne jeho právo užívať Vašu nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve, ktoré teraz odvodzuje od zákonnej úpravy, povinnosti manželov žiť spolu. Keď už budete rozvedení (právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode), budete môcť na neho podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Treba však počítať s tým, že Vám súd môže (a zrejme aj určí) povinnosť nájsť mu náhradné bývanie.

Dobrý deň,
v prvom rade je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník pre vyriešenie takýchto majetkovoprávnych vzťahov uprednostňuje dohodu podielových spoluvlastníkov. Na základe Vami uvedených skutočností nie je možné konštatovať, kto má väčší nárok na byt. Iba to, že úver je vedený na Vaše meno automaticky nemusí znamenať, že na byt máte väčší nárok (argumetovať sa s tým dá). Súd by prihliadol na účelné využitie bytu. Tu by prihliadol napríklad na to, či deti neboli zverené do osobnej starostlivosti matke, a či by matka vedela inak zabezpečiť pobyt deťom. Na druhej strane, ak by partnerka chcela byt, musela by preukázať, že vie na seba prevziať hypotéku a vie ju začať splácať. Tu by mohla naraziť na problém s bankou, ktorá by posudzovala jej bonitu. Vyporiadanie týchto majetkových vzťahov vždy končí (málokedy je riešením iná konštrukcia) tým, že ten komu zostane byt, zostane aj úver.

Dobrý deň,
z otázky predpokladáme, že byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve a k vyporiadaniu dohodou nedošlo, rovnako nebol podaný návrh na súd o vyporiadanie BSM v lehote do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ak je náš predpoklad správny, potom platí ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka :

"Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že byt je nateraz v podielovom spoluvlastníctve Vás ako bývalých manželov a náklady na byt musíte resp. by ste mali platiť obaja manželia. Otázkou je či chcete predmetné náklady na byt od bývalej manželky vymáhať, ale tu platí premlčacia doba v zmysle ust. § 107 Obč. zákonníka /dva max. 3 roky, teda nevymôžete cestou súdu uhradené náklady na byt za dobu 10 rokov.

Keďže manželka je podielovým spoluvlastníkom, toto spoluvlastníctvo trvá zo zákona naďalej v zmysle ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka.

Odporúčame vo veci kontaktovať advokáta, aby vyporiadal uhradené platby za byt, ktoré ste reálne platili aj za manželku a podali návrh na zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva.

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
ak budú deti zverené do Vašej osobnej starostlivosti a on bude v súdnom konaní tvrdiť, že Vás nemá z čoho vyplatiť, je vysoká šanca, že súd rozhodne o tom, že dom prikáže do Vášho výlučného vlastníctva a budete ho musieť z neho vyplatiť. Ak tak súd rozhodne právoplatne, budete ho môcť (ak dom neopustí dobrovoľne) vypratať z nehnuteľnosti prostredníctvom súdu.

Dôležité pri tom, kedy obaja bývalí manželia chcú dom do svojho vlastníctva je skutočnosť, komu boli deti zverené do osobnej starostlivosti, a kto má prostriedky na vyplatenie toho druhého. Súd rozhodne o prikázaní domu do Vášho vlastníctva aj bez jeho súhlasu.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že bývate počas trvania manželstva v byte, ktorý je vlastníctvom Vašej manželky a na rekonštrukciu bytu ste zobrali hypotéku ešte za sloboda, i keď táto sa splácala aj za trvania manželstva, teda existencie BSM.
Ak ste hypotéku splácali aj počas trvania manželstva, v rámci vyporiadania po rozvode máte nárok na vrátenie 1/2 uhradených splátok s príslušenstvom, keďže v podstate z Vašej strany išlo o investíciu do cudzej nehnuteľnosti.  Uvedené vyplýva z ust. § 150 Obč. zákonníka :

"Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti."

Uvádzame, že aj keby ste sa rozviedli a byt je vlastníctvom Vašej manželky, nie ste povinný sa odsťahovať a Vaša potom už bývalá manželka Vás nemôže z bytu vypratať. Je to tak z dôvodu, že uzatvorením manželstva Vám vzniklo odvodené právo bývania v predmetnom byte. Povinnosť vysťahovať sa z bytu, ak by ste sa s manželkou nedohodli, nejlepšie písomne, je daná až na základe súdneho rozhodnutia, kde by bola posúdená aj otázka náhradného bytu v súlade s ust. Obč. zákonníka. Citujeme z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 43/99 :
"Manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode ich manželstva právo na náhradný byt v zmysle § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka."

Na spísanie dohody o vyporiadaní BSM odporúčame kontaktovať advokáta.

V otázke uvádzate spôsob vyporiadania hypotéky započítaním na výživné na mal. dieťa, ale toto nie je možné. Citujeme ust. § 76 ods. 2 zákona o rodine :
"Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné."

Dobrý deň,

v otázke uvádzate, že od rozvodu ubehli viac ako tri roky a BSM zrejme nebolo vyporiadané dohodou a ani nebol podaný návrh na súd.
Zo zákona platí, že ak nebol podaný návrh na súd a ani ste sa o vyporiadaní BSM nedohodli, potom uplynutím 3 rokov je byt v podielovom spoluvlastníctve oboch bývalých manželov.

K vyporiadaniu bytu môže dôjsť len na základe dohody alebo podaním návrhu na súd o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva.

Bývalý manžel nie je oprávnený Vás z bytu vysťahovať. Muselo by byť zrušené podiel. spoluvlastníctvo.

K vysťahovaniu by mohlo dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia, ktorým by Vám bola uložená povinnosť vysťahovania a určenia byt. náhrady, ktorú by musel zabezpečiť vlastník bytu. Až následne, ak by ste súdne rozhodnutie nerešpektovali, bývalý manžel ak by sa stal vlastníkom celého bytu, by musel podať návrh na exekúciu.

Vyporiadanie bytu napriek tomu, že uplynula lehota 3 rokov na vyporiadanie BSM, odporúčame riešiť s advokátom.