Náhradné (surogátne) materstvo

Čo je surogátne (náhradné) materstvo?

Surogátne, alebo náhradné materstvo znamená, že dieťa vynosí a porodí iná žena než tá, ktorá ho má vychovávať. Najčastejšie ide o prípady, keď biologickí rodičia nemôžu mať dieťa zo zdravotných dôvodov a obrátia sa na tzv. náhradnú matku.

Na Slovensku náhradné materstvo nie je povolené a v poslednom období sa táto téma dostala do pozornosti aj preto, že jeho zákaz bol výslovne zakotvený do Ústavy SR.

Čo sa v tomto článku dozviete?

V článku sa jednoducho a zrozumiteľne pozrieme na to:

• čo sa v skutočnosti zmenilo tým, že zákaz náhradného materstva je dnes priamo v Ústave SR a prečo to nie je len „formálna“ zmena,
• či je náhradné materstvo trestné a v akých situáciách môže mať aj trestnoprávne dôsledky,
• čo hrozí Slovákom, ktorí podstúpia náhradné materstvo v zahraničí, kde je tento postup legálny, a s akými problémami sa môžu stretnúť po návrate domov,
• prečo sa pri náhradnom materstve často spomína trestný čin obchodovania s ľuďmi a kde je hranica medzi legálnym postupom a trestným rizikom,
• ako funguje náhradné materstvo v Českej republike, prečo sa tam stále považuje za matku žena, ktorá dieťa porodí, a čo to znamená pre uznanie rodičovstva,
• aké finančné dohody s náhradnou matkou sú ešte prípustné a kedy už môžu byť problémom,
• prečo niektoré rodiny volia Ukrajinu, aké má tento štát právne nastavenie náhradného materstva a aké komplikácie môžu vzniknúť pri zápise dieťaťa do slovenských matrík,
• či je možné využiť náhradné materstvo v zahraničí aj bez zdravotného dôvodu,

Ústavný zákaz vs. predchádzajúci stav náhradného materstva na Slovensku

Zákaz v ústave verzus status quo: Donosenie dieťaťa náhradnou matkou (surogácia) nebolo na Slovensku nikdy legálne upravené ani povolené. Už pred ústavnou zmenou platilo, že matkou dieťaťa je výlučne žena, ktorá ho porodila, a akékoľvek dohody, ktoré by túto zásadu obchádzali, boli podľa zákona o rodine neplatné. Inými slovami – zmluva, ktorou by sa žena vopred vzdala dieťaťa v prospech iných osôb, nemala právnu účinnosť. Náhradné materstvo ako inštitút teda nemalo žiadnu právnu ochranu ani pred ústavnou novelou.

Čo prinieslo zakotvenie do Ústavy SR: V septembri 2025 však parlament schválil ústavný zákon, ktorým došlo k explicitnému zákazu náhradného materstva priamo v Ústave SR. Ústava bola doplnená o ustanovenie, že „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“. Zároveň pribudla definícia, že rodičmi dieťaťa sú matka (žena) a otec (muž). Praktický rozdiel je teda v právnej sile a jasnosti zákazu: kým predtým vyplýval zákaz skôr nepriamo (z rodinnoprávnych predpisov) a bolo polemizované, či náš právny poriadok surogáciu de iure zakazuje, dnes je postoj štátu jednoznačný – náhradné materstvo je zakázané na najvyššej právnej úrovni. Žiadna zmluva, na základe ktorej by žena mala porodiť dieťa pre inú osobu, nebude právne uznaná, a to v žiadnej forme.

Dopady ústavného zákazu: Zakotvenie zákazu priamo v ústave má najmä symbolický a preventívny význam. Znamená to, že bežným zákonom nemožno náhradné materstvo zaviesť ani legalizovať, pokiaľ by sa nezmenila samotná ústava. Štát tým deklaruje hodnotový postoj, že surogácia je neprípustná. Na druhej strane, odborníci upozorňujú, že samotný ústavný zákaz bez ďalších krokov nemusí mať výrazné praktické účinky, ak nebude sprevádzaný podrobnou úpravou v bežných zákonoch. Ústava síce niečo zakazuje, ale kým neexistujú výkonné predpisy alebo sankcie, realita sa meniť nemusí – páry môžu naďalej hľadať cesty v šedej zóne alebo v zahraničí. Ústavný zákaz však vytvára priestor na sprísnenie legislatívy do budúcna (napr. zavedenie sankcií) a jednoznačne vyjadruje, že v Slovenskej republike sa náhradnému materstvu neposkytuje žiadna právna ochrana ani podpora.

Je náhradné materstvo po novom trestným činom?

Samotná surogácia vs. trestné právo: Ústavné zakotvenie zákazu neznamená automaticky zavedenie nového trestného činu. V súčasnosti neexistuje v Trestnom zákone priama skutková podstata s názvom „náhradné materstvo“. To značí, že žena, ktorá by vynosila dieťa pre inú rodinu, ani objednávateľský pár, nie sú stíhaní za osobitný trestný čin len na základe tejto skutočnosti. Sankcie zatiaľ nie sú výslovne ustanovené – odborná obec dokonca upozorňuje, že samotný ústavný zákaz bez zavedenia podrobných mechanizmov v bežných zákonoch nezabráni pokračovaniu neformálnych či zahraničných foriem surogácie. Inými slovami, ústavný zákaz sám osebe nikomu priamo trest odňatia slobody nehrozí, pokiaľ nebudú naplnené znaky iných existujúcich trestných činov.

Možné trestné postihy v určitých prípadoch: Hoci nový „delikt náhradného materstva“ nebol zavedený, situácie okolo surogácie môžu kolidovať s ustanoveniami trestného práva. Trestný zákon obsahuje viaceré skutkové podstaty, ktoré by sa dali aplikovať, ak by správanie účastníkov naplnilo ich znaky – typicky ide o oblasť obchodovania s ľuďmi alebo neoprávnených adopcií. Ak by napríklad došlo k komerčnej dohode (platba za dieťa) alebo by sa pri náhradnom materstve vyskytol prvok zneužitia ženy v núdzi, mohlo by sa to posudzovať ako trestný čin obchodovania s ľuďmi či zverenia dieťaťa do moci iného. Tieto ustanovenia síce neboli vytvorené špeciálne kvôli náhradnému materstvu, no v extrémnych prípadoch (napr. organizovaná „výroba detí na predaj“) by mohli orgány činné v trestnom konaní hľadať analógie práve v nich.

Zneužívanie práva na surogáciu: Za zmienku stojí, že už pred ústavnou novelou zazneli názory, že “zakázalo sa to, čo už zakázané bolo”. Náhradné materstvo bolo totiž u nás de facto vylúčené rodinným právom, hoci nebolo priamo kriminalizované. Až ďalší vývoj ukáže, či zákonodarca pristúpi k doplneniu Trestného zákona (napr. osobitným trestným činom alebo sprísnením existujúcich). Zatiaľ však platí, že samotná účasť na náhradnom materstve (ako objednávateľ či náhradná matka) nie je trestným činom, pokiaľ ju nemožno podsunúť pod iné trestné ustanovenie. Pre ilustráciu: ak by náhradná matka konala dobrovoľne, bez odmeny a nedošlo by k žiadnemu obchodovaniu s dieťaťom, nebolo by možné jej konanie podľa súčasnej právnej úpravy kvalifikovať ako zločin – hoci by bolo v civilnej rovine neplatné a protiústavné.

Surogácia v zahraničí a dôsledky po návrate na Slovensko

Nie je trestné „dať si vynosiť“ dieťa v cudzine: Mnohé slovenské páry vzhľadom na domáce obmedzenia hľadajú pomoc v zahraničí – v štátoch, kde je náhradné materstvo legálne alebo tolerované (často sa spomína Česko či Ukrajina). Tu je dôležité zdôrazniť, že samotné absolvovanie surogačného programu v cudzine nie je trestným činom pre slovenských občanov. Trestná zodpovednosť občana SR za čin spáchaný v cudzine prichádza do úvahy najmä vtedy, ak by šlo o čin trestný aj v mieste, kde bol spáchaný – to však pri legálnej surogácii v danej krajine neplatí. Žiadny zákon vyslovene nesankcionuje návrat s dieťaťom narodeným náhradnou matkou v cudzine. Samozrejme, ak by boli okolnosti surogácie spojené s nejakým trestným činom (napr. obchodovaním s ľuďmi), posudzovalo by sa to individuálne. Ale bežný prípad, že manželia vycestujú, zaplatia klinike a náhradnej matke v zahraničí a narodené dieťa si privezú domov, nebýva predmetom stíhania – skôr administratívnych a právnych komplikácií.

Hlavný problém – uznanie rodičovstva a občianstvo dieťaťa: Najväčšou komplikáciou je právne postavenie dieťaťa narodeného cez náhradnú matku v cudzine po príchode na Slovensko. Slovenské právo trvá na tom, že matkou je žena, ktorá porodila. V tomto ohľade nezáleží na genetickej príbuznosti – ak dieťa porodila napr. Ukrajinka či Češka, podľa slovenského práva by práve ona bola matkou, nie objednávateľka. Nastáva tak kolízia medzi zahraničnými dokumentmi a naším verejným poriadkom. Zahraničný rodný list môže napríklad uvádzať ako matku Slovenku (objednávateľku), hoci tá nerodila. Slovenská matrika môže odmietnuť zapísať taký údaj s odkazom na rozpor s verejným poriadkom SR. Dôsledok: Objednávateľský pár síce v zahraničí nadobudne všetky rodičovské práva (tam ich uznajú za rodičov), ale Slovensko môže odmietnuť automatické uznanie tohto stavu.

Možné postupy a komplikácie: V praxi slovenské páry často musia podstúpiť dodatočné právne kroky, aby ich rodičovstvo bolo uznané. Typický scenár je nasledovný: Biologický otec (objednávateľ) je zväčša aj genetickým otcom dieťaťa, preto môže na Slovensku uznať otcovstvo (napr. na matrike alebo súdne). Tým dieťaťu vznikne právny vzťah k otcovi – a ak je otec Slovák, dieťa získa slovenské občianstvo po ňom. Matka (objednávateľka) však dieťa neporodila, takže ju slovenské právo neuznáva. Riešením býva osvojenie (adopcia): objednávateľka si svoje biologické dieťa musí osvojiť, aby sa stala jeho zákonnou matkou. Ide spravidla o osvojenie dieťaťa manželom – čo je v našom práve povolené. Súdnym rozhodnutím o osvojení sa potom zruší vzťah k pôvodnej rodine (k náhradnej matke) a za matku sa ustanoví osvojiteľka. Tento proces však nie je automatický ani rýchly. V konaní sa skúma najlepší záujem dieťaťa a tiež to, či sú splnené podmienky na osvojenie (napr. súhlas biologickej matky – náhradnej rodičky). Tu môže nastať problém, ak náhradná matka v cudzine formálne figuruje ako matka – bude potrebné získať jej písomný súhlas s adopciou alebo inak právoplatne ukončiť jej rodičovské práva.

Ďalšie praktické dopady: Kým sa veci právne utrasú, dieťa môže mať na Slovensku „právneho rodiča“ len otca. Objednávateľka – hoci genetická matka – môže mať spočiatku štatút len akéhosi pestúna či opatrovníka, kým ju slovenský súd neuzná za matku. Tento stav je psychicky aj administratívne náročný. Napríklad v roku 2015 Okresný súd Trnava rozhodoval o osvojení dieťaťa, ktoré slovenskí rodičia počali cez surogáciu – musel právne „zrušiť“ materstvo náhradnej matky a potvrdiť materstvo osvojiteľky. Tieto prípady ukazujú, že slovenské orgány nezostávajú nečinné, ale trvajú na formálnom uvedení stavu do súladu s naším právom, čo však stojí čas a peniaze.

Hrozí postih rodičom po návrate? Zo strany štátu skôr hrozí, že nevyjde v ústrety – teda nebude chcieť uznať zahraničné rozhodnutia či listiny. Pri aktuálnom ústavnom zákaze môže byť postoj úradov ešte prísnejší. Napríklad ústava teraz (popri zákaze surogácie) zakazuje aj právne uznávanie rodičovstva osôb rovnakého pohlavia vrátane zahraničných rodných listov. Hoci toto sa výslovne vzťahuje na LGBT páry, indikuje to všeobecnú tendenciu odmietať uznávať v zahraničí nadobudnutý status rodiča, ak odporuje našim predpisom. Je teda možné, že matrika či úrad odmietne zapísať napr. slovenskú objednávateľku ako matku, aj keď to stojí v cudzom rodnom liste – a odkáže ju na súdnu cestu. Priamo trestnoprávne stíhanie rodičom nehrozí, pokiaľ, ako bolo uvedené, nešlo o iné trestné činy (napr. preukázateľné „kúpenie“ dieťaťa). Zodpovednosť za dieťa však môžu riešiť orgány sociálnoprávnej ochrany, ak by nastalo vákuum – napr. keby ani otec nebol právne uznaný, dieťa by formálne nemalo na Slovensku žiadneho zákonného zástupcu. Rodičia preto musia tieto právne kroky dobre naplánovať.

Trestný čin obchodovania s ľuďmi v súvislosti s náhradným materstvom

Podstata TČ obchodovania s ľuďmi (§ 179 TZ): Ide o jeden z najzávažnejších trestných činov, ktorý postihuje „moderné otroctvo“ v rôznych formách. Zákon definuje obchodovanie s ľuďmi ako konanie, keď páchateľ zláka, najme, prepraví, odovzdá, prevezme alebo ukryje osobu (či už do cudziny alebo v rámci štátu), s úmyslom ju vykorisťovať. Vykorisťovaním môže byť napríklad sexuálne zneužívanie (prostitúcia), nútená práca, nevoľníctvo, odoberanie orgánov či iné formy zneužívania. Dôležité: Ak ide o dieťa (osobu mladšiu ako 18 rokov), zákon nevyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty použitie hrozby, násilia či podvodu – už samotné „získanie“ dieťaťa na účely obchodovania je trestné. Tým sa pokrývajú aj prípady tzv. „predaja detí“. Trestné sadzby za obchodovanie s ľuďmi sú vysoké: základná sadzba je odňatie slobody na 4 až 10 rokov, ak je obeťou dieťa alebo páchateľ spácha čin organizovane či inak brutálne, trest sa zvyšuje (7 – 12 rokov, pri tzv. obzvlášť závažnom zločine 12 – 20 rokov alebo až doživotie). Tieto prísne tresty odrážajú celospoločenskú nebezpečnosť obchodovania s ľuďmi.

Aplikácia na náhradné materstvo: K tomuto trestnému činu sa v diskusiách o surogácii odkazuje preto, že komerčné náhradné materstvo môže nadobudnúť znaky „obchodu s dieťaťom“. Predstavme si situáciu, že existuje dohoda o odovzdaní novorodenca za finančnú odmenu – náhradná matka porodí dieťa a výmenou za peniaze ho prenechá objednávateľom. Takéto konanie by mohlo naplniť znaky obchodovania s ľuďmi, konkrétne obchodovania s dieťaťom, ak by sa dokázalo, že šlo o úmysel využiť zraniteľnosť matky či predať dieťa ako „tovar“. V praxi by však išlo o extrémny prípad – zvyčajne objednávateľský pár túži po dieťati ako po vlastnom, nejde o jeho ďalší predaj či vykorisťovanie. Preto by orgány museli skúmať subjektívnu stránku (úmysel vykorisťovať). Napriek tomu už samotné platenie za dieťa vzbudzuje toto trestnoprávne riziko: medzinárodné dokumenty (napr. Haagsky dohovor o adopciách) výslovne zakazujú akúkoľvek platbu v súvislosti s osvojením dieťaťa, aby sa zamedzilo obchodu s deťmi. Komerčná surogácia sa tak pohybuje na tenkej hranici – kritici hovoria priamo o „novodobom obchode s deťmi“.

Trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného (§ 180 TZ): Ide o špecifický trestný čin, ktorý trestá nezákonné nakladanie s deťmi v kontexte osvojenia. Skutková podstata hovorí, že kto v rozpore so všeobecne záväzným predpisom zverí dieťa do moci iného na účel adopcie alebo kto také dieťa preberie, dopúšťa sa trestného činu. Laicky povedané, toto ustanovenie mieri na prípady čiernych adopcií – keď napríklad biologická matka nelegálne „dohodí“ svoje dieťa náhradným rodičom za odmenu, alebo keď si niekto nelegálne „osvojí“ cudzie dieťa mimo oficiálnych procesov. Základná trestná sadzba je až 3 roky odňatia slobody, v prípade organizovanej činnosti alebo získania prospechu sa zvyšuje (3 – 8 rokov, pri ťažšej okolnosti až 10 rokov). V kontexte náhradného materstva by § 180 mohol dopadať napr. na situáciu, ak by náhradná matka odovzdala dieťa objednávateľom mimo riadneho súdneho procesu osvojenia, najmä ak by za to dostala zaplatené. Česká prax: V Českej republike, kde surogácia tiež nemá osobitnú úpravu, polícia výslovne uviedla, že „nelze odnosit za úplatu dítě a následně ho svěřit do péče za účelem adopce. To by se jednalo o trestný čin.“. Toto vyjadrenie by v podstate platilo aj u nás – odmena nesmie byť motiváciou pri odovzdaní dieťaťa na adopciu.

Trestné sadzby a postihy: Za zverenie dieťaťa do moci iného hrozí páchateľovi v základnej skutkovej podstate trest odňatia slobody do troch rokov, v ťažších prípadoch (ak ide o organizovanú skupinu, opakované konanie, vysoký zisk a pod.) sa tresty pohybujú v rozmedzí niekoľkých rokov podľa závažnosti (uvedené rozpätia 3–8 rokov, prípadne viac v súbehu s inými činmi). Tento trestný čin by mohol potenciálne zasiahnuť biologických rodičov (objednávateľov) aj náhradnú matku, ak by napríklad spoločne obišli oficiálne konanie a „dohodli si odovzdanie dieťaťa“ na vlastnú päsť. Na Slovensku zatiaľ nie je známy prípad, žeby boli účastníci surogácie takto trestne stíhaní – aj preto, že väčšina náhradných materstiev prebehne v cudzine legálne. Ak by však došlo k nejakému podozrivému prípadu (napr. inzerovanie dieťaťa na predaj), orgány by mohli siahnuť po týchto ustanoveniach.

Záver: Náhradné materstvo samo osebe nie je trestným činom, no ak nadobudne charakter obchodovania s deťmi (prípadne sa realizuje formou obchádzajúcou zákonné postupy adopcie za odmenu), môže naplniť skutkové podstaty vyššie uvedených trestných činov. Sankcie sú pritom prísne – zákon pamätá na ochranu detí pred kupčením a na ochranu žien pred zneužívaním ich reprodukčnej funkcie. Akákoľvek komerčná dohoda o surogácii tak nesie riziko, že ju štát bude posudzovať pohľadom trestného práva.

Náhradné materstvo v Českej republike – právny rámec a riziká

Právna úprava v ČR – niečo dovolené, niečo zakázané: Česká republika nemá osobitný zákon o náhradnom materstve, avšak jej platné právo vylučuje právne uznanie surogácie nepriamo. Občiansky zákonník ČR neumožňuje uzavrieť platnú zmluvu o náhradnom materstve – taká dohoda nie je právne vymáhateľná a považuje sa za neplatnú, pretože odporuje zásade určenia matky podľa pôrodu. Výslovne je v českom OZ zakotvené pravidlo „matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila“ (§ 775 OZ). Z toho vyplýva, že aj keď by si napríklad slovenský pár „najal“ Češku ako náhradnú matku, české úrady ju budú považovať za matku narodeného dieťaťa – bez ohľadu na genetický pôvod embrya. Iné osoby nemôžu byť pri narodení uznané za rodičov, keďže to zákon nepripúšťa. Neexistuje ani žiadna výnimka, ktorá by umožnila predpôrodnú dohodu o vzdaní sa dieťaťa.

Ako prebieha surogácia v praxi: Napriek neexistencii legálnej zmluvy sa v Česku náhradné materstvo v obmedzenej miere praktizuje formou súkromných dohôd. Postup je taký, že náhradná matka (rodička) porodí dieťa a je zapísaná v rodnom liste ako matka. Pokiaľ je známe, že nejde o jej biologické dieťa, v praxi nasleduje uznanie otcovstva zo strany biologického otca (objednávateľa). Český zákon toto umožňuje prostredníctvom súhlasného vyhlásenia na matrike – náhradná matka a biologický otec spoločným vyhlásením určia otcovstvo dieťaťa. Výsledok: biologický otec (objednávateľ) sa stáva zákonným otcom dieťaťa, no zákonnou matkou stále zostáva náhradná matka. Ďalší krok – osvojenie dieťaťa biologickou matkou (objednávateľkou). Český OZ myslí aj na tento krok: § 804 výslovne dovoľuje, aby v prípade náhradného materstva mohla biologická matka (objednávateľka) adoptovať svoje biologické dieťa, hoci za normálnych okolností adopcia medzi príbuznými nie je možná. Prakticky to prebieha tak, že náhradná matka dá súhlas s osvojením a biologická matka si osvojí dieťa svojho manžela. Po dokončení adopcie sú právnymi rodičmi obaja objednávatelia a pôvodná matka (rodička) stráca všetky práva. Tento proces nie je okamžitý, vyžaduje čas a spoluprácu náhradnej matky (ktorá musí dieťa odovzdať a vzdať sa ho).

Komerčná vs. altruistická surogácia v ČR: České zákony nikde nepovoľujú, aby náhradná matka dostala odmenu. Platí všeobecný zákaz akéhokoľvek „obchodu s adopciami“, takže ak by sa preukázalo zaplatenie za odovzdanie dieťaťa, bolo by to nezákonné. V Česku sa preto predpokladá, že ak už k náhradnému materstvu dôjde, tak na altruistickom základe alebo s úhradou nevyhnutných nákladov (napr. zdravotné výdavky, ušlý zárobok, tehotenské oblečenie). V praxi však existujú aj prípady, keď dochádza k nelegálnym dohodám s finančnou odmenou – ide však o čiernu zónu, ktorú môže riešiť polícia. Príkladom je známy prípad z roku 2024, keď sa istá žena ponúkala viacerým párom ako náhradná matka za úplatu a vylákala od nich peniaze. Polícia v tejto súvislosti zdôraznila, že „v Česku nie je možné odnosiť za úplatu dieťa a následne ho zveriť do péče za účelom adopce. To by se jednalo o trestný čin.“. Z toho vyplýva: ak by si náhradná matka v ČR vypýtala 2 milióny Kč + extra výdavky ako kompenzáciu, bolo by to v rozpore so zákonom. Taká dohoda by mohla byť kvalifikovaná ako nezákonné zverenie dieťaťa do moci iného (trestné) a určite by nebola právne vymožiteľná.

Riziká pre biologických rodičov: Pokiaľ by sa preukázalo, že objednávateľský pár zaplatil vysokú sumu „za dieťa“, vystavujú sa riziku, že aj oni budú posudzovaní ako účastníci protiprávneho konania. V spomínanom prípade podvodníčky boli oklamané páry v pozícii skôr obetí a žiadne dieťa nakoniec nezískali – preto polícia uviedla, že „páry sa ničoho nezákonného nedopustili“. Keby však transakcia prebehla a dieťa by bolo odovzdané za odmenu, mohli by úrady vyvodiť zodpovednosť aj voči objednávateľom (napr. za sprostredkovanie nelegálnej adopcie). Hlavné nebezpečenstvo tkvie v tom, že akákoľvek písomná zmluva o surogácii v ČR je neplatná – rodičia teda nemajú právnu istotu, že im náhradná matka dieťa odovzdá. Zároveň, ak by s ňou uzavreli “zmluvu o dieťa” za peniaze, táto môže poslúžiť ako dôkaz trestného činu. Preto sa odporúča postupovať výlučne legálnou cestou: neplatiť nič nad rámec dovolených náhrad a všetko nechať prebehnúť cez súd (osvojenie).

Na čo si dať pozor: Slovenské rodiny využívajúce české kliniky by si mali uvedomiť, že český právny rámec ich nijako mimoriadne nechráni. Náhradná matka má podľa zákona v rukách všetky tromfy – môže si dieťa ponechať, keďže je jeho zákonnou matkou. Dohoda s ňou nie je vymožiteľná. Akékoľvek platby by mali byť maximálne vo forme úhrady preukázaných nákladov. V žiadnom prípade sa nesmie situácia javiť ako “kúpa dieťaťa”. Rodiny by mali zapojiť do procesu právnika, ktorý zabezpečí, že sa postupuje v medziach zákona. Tiež je dôležité riešiť osvojenie čo najskôr po pôrode – kým si to náhradná matka nerozmyslí. Zhrnuté, aby neboli v rozpore so zákonom, nesmú uzavrieť „kontrakt o dieťaťu“ (iba neformálnu dohodu) a musia absolvovať všetky kroky podľa predpisov (otcovstvo, adopcia). V ČR nie je náhradné materstvo oficiálne zakázané, ale jeho dostupnosť je výrazne limitovaná zákonnými prekážkami – slovenské páry to v praxi riešia, no vždy na vlastné riziko.

Ukrajina – legislatíva, výhody a registrácia dieťaťa na Slovensku

Prečo je Ukrajina vyhľadávaná: Ukrajina sa v posledných rokoch stala jednou z hlavných destinácií pre medzinárodné náhradné materstvo. Dôvodom je liberálna legislatíva, ktorá dovoľuje aj komerčné (platené) surogátne programy pre cudzincov, relatívne nižšie náklady oproti západným krajinám a právna istota pre objednávateľov. Na rozdiel od Slovenska či iných štátov, kde panujú prísne obmedzenia, na Ukrajine je táto oblasť regulovaná a povolená zákonom.

Nastavenie legislatívy na Ukrajine: Podľa ukrajinského zákona o rodine je náhradné materstvo dostupné len pre heterosexuálne manželské páry, ktoré preukážu zdravotnú indikáciu – t. j. že žena nemôže sama vynosiť dieťa zo zdravotných dôvodov. (Typicky ide o ženy bez maternice, s vážnym ochorením, opakovanými potratmi a pod.) Nie je dovolené poskytovať surogáciu slobodným ženám ani párom rovnakého pohlavia – legislatíva to výslovne vylučuje. Náhradná matka na Ukrajine musí spĺňať podmienky: minimálne 18 rokov veku, spôsobilosť na právne úkony a aspoň jedno vlastné dieťa (ktoré už porodila). Táto podmienka má zaručiť, že rozumie, do čoho ide, a že už má vlastné materinské puto inde. Ak je surogátna matka vydatá, nevyžaduje sa súhlas jej manžela (čo je zaujímavosť – v mnohých krajinách sa súhlas manžela vyžaduje), no ukrajinské kliniky ho odporúčajú získať kvôli rodinným pomerom.

Právny proces a rodičovstvo na Ukrajine: Objednávateľský pár na Ukrajine uzavrie s náhradnou matkou zmluvu o náhradnom materstve (tzv. surogačnú zmluvu), ktorá detailne upraví ich práva a povinnosti. Táto zmluva je legálna a vynútiteľná podľa ukrajinského práva. Po narodení dieťaťa nastupuje špecifický administratívny postup: Do rodného listu dieťaťa je ako otec zapísaný objednávateľ (biologický otec) a spočiatku je ako matka uvedená náhradná matka (pretože fyzicky porodila). Zároveň však objednávatelia obdržia dokument – notársky overené vyhlásenie náhradnej matky, že sa vzdáva materstva k dieťaťu. Na základe tohto vyhlásenia ukrajinské úrady upravia rodný list: odstránia meno náhradnej matky a namiesto neho dopíšu meno objednávateľky (biologickej matky). Výsledkom je, že konečný rodný list má uvedených ako rodičov objednávateľov – Slovákov (ak nimi embryo biologicky patrilo). Celý proces prebieha administratívne, súdny zásah sa využíva len v prípade problému. Ak by totiž náhradná matka odmietla podpísať vzdanie sa materstva, majú objednávatelia právo obrátiť sa na súd: ten následne rozhodnutím nahradí vyhlásenie matky a potvrdí, že právnymi rodičmi sú objednávatelia. Ukrajinská úprava je teda veľmi prajná pre objednávateľov – surogátna matka nemá možnosť si dieťa ponechať, pokiaľ nie je geneticky jej, a súd by jej prípadný nesúhlas prelomil. Po právoplatnom doplnení rodného listu má pár plné rodičovské práva; náhradná matka už v záznamoch nefiguruje.

Komerčné náhradné materstvo na Ukrajine: Veľkým rozdielom oproti mnohým krajinám je, že Ukrajina povoľuje aj platenú/komerčnú formu surogácie. Zákon a prax umožňujú, že náhradná matka dostane popri úhrade nákladov aj odmenu. Kliniky často fungujú tak, že suma za celý program zahŕňa kompenzáciu pre surogátnu matku (napr. v prepočte niekoľko desiatok tisíc dolárov). Pre ilustráciu: Odhaduje sa, že v USA stojí náhradné materstvo okolo 100 000 USD, kým na Ukrajine 30 000 – 70 000 USD v závislosti od služieb a počtu pokusov. Táto cenová dostupnosť (v kombinácii s geografickou blízkosťou) viedla k veľkému nárastu tzv. „reprodukčnej turistiky“ na Ukrajinu. Pre ukrajinské ženy zasa surogácia predstavuje spôsob zárobku; vzhľadom na tamojšie ekonomické podmienky ide o lákavú sumu a mnohé náhradné matky priznávajú, že motiváciou sú prevažne finančné dôvody. To, samozrejme, vyvoláva aj etické otázniky a kritiku (napr. ukrajinskí ombudsmani hovoria o „obchode s deťmi“ a požadujú prísnejšiu reguláciu alebo zákaz).

Čo ak objednávateľka nemá zdravotný dôvod? Ukrajinské pravidlá formálne vyžadujú lekárske potvrdenie, že žena nemôže otehotnieť alebo donosiť dieťa. Ak slovenský pár takú indikáciu nemá (t. j. žena je zdravá a len nechce byť tehotná), oficiálne by nemali byť do programu prijatí. V realite však môže dôjsť k istému „prispôsobeniu“ – niektoré kliniky môžu akceptovať aj páry bez zjavnej indikácie, najmä ak predložia nejaké odporúčanie od lekára. Napríklad za „zdravotný dôvod“ sa dá považovať aj psychická kontraindikácia tehotenstva alebo opakované neúspešné IVF pokusy, čo sa dá pomerne voľne vyložiť. Treba si ale uvedomiť, že ak by sa preukázalo porušenie ukrajinských podmienok, teoreticky by mohla byť spochybnená platnosť zmluvy či proces. Pre samotných rodičov zrejme z toho priame právne postihy neplynú, ale klinika by mohla odmietnuť služby, ak by zistila, že nespĺňajú kritériá. Preto seriózne agentúry vyžadujú lekárske správy. Zhrnutie: pokiaľ objednávateľka nemá žiadny zdravotný problém, mala by si byť vedomá, že v očiach ukrajinského práva nespĺňa podmienky – oficiálne teda nie je „v poriadku“ využiť náhradnú matku bez zdravotnej indikácie. Je to skôr etická šedá zóna, ktorú niektoré komerčné subjekty tolerujú, hoci na papieri dodržiavajú zákon.

Komplikácie pri registrácii ukrajinského dieťaťa na Slovensku: Po úspešnom narodení a návrate na Slovensko narazia rodičia na už spomínané právne prekážky. Ukrajinský rodný list bude síce uvádzať slovenských objednávateľov ako matku a otca dieťaťa, avšak slovenské úrady nemusia taký rodný list automaticky akceptovať. Dôvodom je náš princíp materstva viazaného na pôrod a teraz už aj ústavný zákaz surogácie. Pri transkripcii (zápise cudzozemského rodného listu do slovnej matriky) môže matrikár skúmať, či zahraničný dokument nie je v rozpore s verejným poriadkom SR. A v prípade surogácie zrejme dospeje k záveru, že je tu rozpor – keďže na Slovensku žiadna iná žena ako pôrodná nemôže byť uznaná za matku. Teoreticky by mohli slovenské úrady žiadať doplňujúce dôkazy, napríklad potvrdenie o pôrode. Objednávateľka však nerodila – ak by to uviedla pravdivo, dostane sa do ťažkej situácie. V krajnom prípade by mohol matrikár odmietnuť zapísať matku (objednávateľku) do slovenských kníh a ponechať dieťa bez matky, kým sa to nevyrieši.

Možné riešenia: Rodičia v praxi postupujú tak, že otec uzná otcovstvo (ako bolo spomenuté vyššie) a matka následne podá návrh na osvojenie. Slovenský súd bude posudzovať, či je osvojenie v záujme dieťaťa. Keďže na Ukrajine už právne náhradná matka nemá k dieťaťu žiadne práva (vzdala sa ich), nebude prekážok, aby ho osvojila biologická matka – formálne ako cudzie dieťa. Slovenské súdy v minulosti takéto osvojenia povolili, hoci museli prihliadať aj na to, že biologická matka je vlastne už genetickou matkou (čím vznikajú neobvyklé situácie v terminológii). Každopádne, kým sa toto neudeje, môže mať dieťa problém získať slovenské doklady na meno oboch rodičov. Slovensko môže odmietnuť vystaviť napr. pas s údajmi neregistrovanej matky.

Zhrnutie komplikácií: Hoci Ukrajina poskytuje priaznivý právny rámec pre narodenie dieťaťa, Slovensko nemusí výsledný stav uznať. Z pohľadu slovenského práva totiž došlo k situácii, ktorá je kontra legem (proti zákonu) – dieťa bolo odobraté matke (rodičke) na základe dohody, čo u nás nemá účinky. Rodičia sa tak môžu dostať do zdĺhavých administratívnych procedúr a budú potrebovať pomoc právnikov. Neohrozí to ich trestnoprávne, ale môže to ohroziť právnu istotu dieťaťa (kým nedoriešia osvojenie, dieťa nemá právne matku). V krajnom prípade by mohol nastať aj spor s úradmi, ktorý by sa riešil súdnou cestou, alebo dokonca medzinárodnoprávne – ak by SR napr. odmietla uznať štátne občianstvo dieťaťa či iný status. Doposiaľ však slovenské súdy skôr hľadajú cesty, ako deťom zabezpečiť rodičov, než aby to blokovali.

Skúsenosť z praxe: Mnohé slovenské páry už Ukrajinu využili. Po vypuknutí vojny na Ukrajine (2022) vznikli dokonca prípady, že deti narodené surogátne uviazli nejaký čas na Ukrajine, kým si pre ne rodičia mohli bezpečne prísť – čo poukazuje na ďalšie nepredvídané riziká spojené s touto destináciou (geopolitická situácia). Z právneho hľadiska však Ukrajina stále láka ako jedna z mála krajín, kde legislatíva umožňuje náhradné materstvo aj zahraničným párom bez nadmerných obmedzení.

Zhrnutie

Ústavný zákaz náhradného materstva má silné hodnotové odôvodnenie (ochrana dôstojnosti, prirodzeného poriadku, prevencia obchodovania), avšak čelí aj závažnej kritike z hľadiska realizmu a práv jednotlivcov. Z právnej perspektívy je dôležité, že v tomto konflikte hodnôt a práv sa budú zrejme hľadať riešenia postupne – či už prostredníctvom súdnych rozhodnutí (napr. bude testované, ako aplikovať zákaz v konkrétnych prípadoch) alebo prípadnou budúcou úpravou (ak sa napr. rozhodne povoliť altruistickú formu, musela by sa ústava opäť meniť). V každom prípade téma náhradného materstva nekončí prijatím ústavného zákazu; naopak, otvorila sa potreba odbornej diskusie o tom, ako ďalej – či už v rovine pomoci neplodným párom inými cestami, alebo v rovine spolupráce v medzinárodných prípadoch, ktoré určite nastanú.

Použité zdroje

Slovenská legislatíva a jej novely, odborné právne články a analýzy, správy z médií (TN.cz, Ethos, Standard), ako aj komparatívne štúdie (Parlamentný inštitút NR SR, 2022; právne fórum) a judikatúra súdov. Tieto zdroje osvetľujú nielen aktuálny stav právnej úpravy, ale aj jej širšie súvislosti a dôsledky v praxi.

Autor: JUDr. Milan Ficek