Má odsúdený povinnosť zaplatiť dlžné výživné pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy?

Dobrý deň, v zmysle § 50 Trestného zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Teda, už na základe Vášho oznámenia súdu, že otec dieťaťa neplní svoju vyživovaciu povinnosť, resp. že Vám nesplatil dlžné výživné v skúšobnej dobe, súd rozhodne, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadi výkon nepodmienečného trestu. Uvedené rozhodnutie súd vyhlási na verejnom zasadnutí, pričom Vašu účasť súd môže posúdiť ako nevyhnutnú a bude preto trvať na tom, aby ste bola prítomná.

Dobrý deň,
áno. Samotným odsúdením nezaniká povinnosť rodiča zaplatiť výživné. Dokonca ak má podmienku, tak zaplatenie dlžného výživného je podmienkou pre to, aby mohol po uplynutí skúšobnej doby súd rozhodnúť o tom, že sa v rámci nej osvedčil. Ak neuhradí dlžné výživné, súd rozhodne o tom, že mu premení podmienku na nepodmienečný trest odňatia slobody. Ak mu vzniká nový dlh na výživnom, toto môže spôsobiť nové trestné (exekučné) konanie.

Dobrý deň,
áno. Samotným vykonaním trestu nezanikne jeho povinnosť uhradiť Vám dlžné výživné. Ak výživné nespláca teraz priebežne z výkonu trestu, bude Vám ho musieť uhradiť následne po prepustení na slobodu.

Dobrý deň, 
riešením Vami uvedenej situácie je využitie právnych krokov :
1./ Podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor.

2./ Následne požiadať úrad práce o náhradné výživné.

3./ Písomné podanie trestného oznámenia na príslušnú okresnú prokuratúru vrátane  uvedenia toho, že otec detí bol odsúdený na podmienečný trest  za neplatenie výživného, ako aj uvedenie terajšieho skutkového stavu.

Dobrý deň,

to, že sa Váš manžel dopustil protiprávneho konania a vedie sa voči nemu trestné stíhanie ešte nie je dôvodom na to, aby mu zanikla povinnosť platiť na Vašu dcéru. K odpovedi prikladám aj úryvok z Listiny základných práv a slobôd kde je uvedené, že dieťa má právo na to, aby sa o neho jeho rodičia starali, vychovávali a materiálne zabezpečili. Dieťa nemôže trpieť len preto, že sa jeden z jeho rodičov pravdepodobne dopustil trestného činu, a preto nemôže prispievať na jeho výchovu. Podľa uvedeného judikátu a Listiny základných práv a slobôd je zrejmé, že Vaša dcéra má aj naďalej právo na výživné a to aj v prípade, že by súd odsúdil Vášho manžela na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07

V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálne a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 85 ods. 2 zákona o rodine (v SR § 62 ods. 2 ZR), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobne stará o svoje deti, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa.

Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (u nás § 62 a 75 ZR), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Tak je to aj v posudzovanej veci, keď trestný skutok otca maloletej smeroval voči jej matke. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu.