Konanie o osvojení dieťaťa

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Konanie o osvojenie:

Podľa ustanovenia § 181:

(1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

- Účastníkmi konania o osvojenie sú:

a/ osvojované dieťa,

b/ rodičia osvojovaného dieťaťa,

c/ poručník (v zákonom stanovených prípadoch),

d/ osvojiteľ,

e/ manžel osvojiteľa.

(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

- Namiesto rodičov dieťaťa je účastníkom konania o osvojenie poručník v prípade, že:

a/ rodičia osvojovaného dieťaťa sú pozbavení rodičovských práv a povinností

b/ rodičia osvojovaného dieťaťa sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu

 (3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

- Ďalšie prípady, kedy rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojenie sú:

a/ ak na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa podľa ZR,

b/ ak súd právoplatným rozsudkom vyslovil, že dieťa je osvojiteľné.

(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.

- Podľa ustanovenia § 100 ods. 3 ZR: Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. V prípade, že podľa uvedeného ustanovenia nie je potrebný súhlas manžela osvojiteľa na osvojenie, nie je táto osoba ani účastníkom konania o osvojenie.

(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.

- Konanie o osvojenie je možné začať iba na návrh, V konaní o osvojenie je lehota na rozhodnutie najviac jeden rok od podania návrhu na začatie konania; výnimočne je možné túto lehotu predĺžiť.

Z judikatúry k § 181:

R 50/1985: Uplynutie doby kvalifikovaného nezáujmu rodičov o dieťa je nielen jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia dieťaťa bez privolenia jeho rodičov, pokiaľ sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa, ale splnenie tejto podmienky má aj dôležitý procesný význam. Len pri jeho splnení už v čase začatia konania (a nielen v dobre rozhodovania súdu o osvojení) nie sú rodičia dieťaťa účastníkmi konania (§ 181 ods. 2 OSP). S prihliadnutím na nutnosť správneho vymedzenia okruhu účastníkov konania je preto vhodnejšie, aby návrhy na osvojenie boli podávané až po uplynutí uvedenej doby kvalifikovaného nezáujmu.

Podľa ustanovenia § 182:

(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.

- V rámci dokazovania je výsluch osvojovaného dieťaťa obligatórny iba v prípade, ak je osvojované dieťa schopné pochopiť význam osvojenia, pričom výsluch tohto dieťaťa  nemôže byť v rozpore s jeho záujmom. V tomto prípade je obligatórny výsluch dieťaťa odôvodnený náležitým zistením všetkých skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie o osvojení významné. Na druhej strane, v prípade, že sa osvojované dieťa nemá vypočuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.

(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.

- Výsluch ostatných účastníkov konania o osvojenie je obligatórny, pričom by sa mal podľa možností uskutočniť osobne.

Z judikatúry k § 182:

R 69/1967: Při rozhodování o osvojení nelze prospěch dítěte posuzovat jen z hlediska hmotných podmínek a předpokladú, nýbrž především z hlediska záruk všestranného rozvoje dítěte, to je i rozvoje duševního a citového.

Podľa ustanovenia § 183:

(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

- Lekárske vyšetrenie zdravotného stavu osvojovaného dieťaťa a osvojiteľa je jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia, ktoré vyplývajú vo ZR. Toto lekárske vyšetrenie je zamerané na skutočnosť, či je zdravotný stav týchto osôb v súlade s účelom osvojenia. S výsledkami tohto lekárskeho vyšetrenia súd oboznamuje účastníkov konania o osvojenie.

(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

- V rámci konania o osvojenia sa špeciálna poučovacia povinnosť súdu vzťahuje na účastníkov tohto konania, pričom ich súd poučí o:

a/ význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti,

b/ význame osvojenia z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa,

c/ povinnostiach osvojiteľa.

Podľa ustanovenia § 184:

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.

- V konaní o osvojenie rozhoduje súd rozsudkom, ktorý má konštitutívnu povahu v ktorom sa z obsahového hľadiska o. i. uvedie priezvisko (nie meno) osvojenca.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste žili ako manželia a dieťa matky, ktorého nie ste biologickým otcom, má vaše priezvisko. Ak je to tak a maloletého ste si neosvojili, potom nie ste povinný platiť výživné. Zmena priezviska maloletého na vaše priezvisko nemá vplyv na povinnosť biologického otca platiť výživné.

Odpoveď advokáta na rodinné právo

Dobrý deň,
problematike osvojenia dieťaťa sa venujeme v samostatnom článku na stránke našej advokátskej kancelárie, ktorá môže byť pre Vás tiež pomôckou ("konanie o osvojení dieťaťa").

Áno, v otázke chápate správne : osvojením dieťaťa končí vyživovacia povinnosť biologického otca. Neznamená to však súčasne, že otec dieťaťa nebude musieť uhradiť zameškané výživné, ktoré môžete naďalej vymáhať cestou súdneho exekútora, ktorý návrh odporúčame podať čo najskoršie (návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor).

Podľa ust. § 106 zákona o rodine platí, že "osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom."

Pokiaľ ide o majetok biologického otca a dieťa bude osvojené, dieťa v prípade úmrtia biologického otca nemá nárok na predmetný majetok ako zákonný dedič. Nebráni však nič tomu, aby biologický otec /teoreticky/ závetom povolal aj svoje už osvojené dieťa ako závetného dediča.