Pracujem ako servisný technik plynových horákov v veľkých kotolniach. Na pracovisku nás pôvodne pracovalo piatich. V tej dobe sme sa dohodli so zamestnávateľom, že budeme držať pracovnú pohotovosť doma na telefóne. Vtedy mi pripadala pohotovosť každý štvrtý týždeň. Zostali sme však len dvaja pracovníci na zariadeniach, ktoré predtým servisovalo piatich z nás. Nadriadený návrh na zvýšenie práce a tým aj zodpovednosti neakceptuje a s úsmevom na tvári hovorí: Veď dlhšie nebudete pracovať! Je to ironické. Ako som už spomínal, zostali sme len dvaja, a teda na mňa teraz pripadá pracovná pohotovosť každý druhý týždeň. Podľa môjho názoru je to už značný zásah do osobného života. Dohodli sme sa, že v prípade potreby budem do dvadsiatich minút doma, kde ma vyzdvihne vozidlo dispečingu a odvezie na pracovisko. Teraz však máme parkovať služobné vozidlá doma a v prípade potreby okamžite ísť na servisný zákrok. Toto mi už vôbec nesedí. Môže mi to zamestnávateľ nariadiť príkazom a podľa ktorého zákona? Kolegovi zvýšili plat, mne nie, hoci robím identickú prácu. Predstavuje to nepriamu diskrimináciu? A ako postupovať v takom prípade? Vopred ďakujem za skorú a jasne formulated odpoveď. Ešte by som rád podotkol, že tento problém sa netýka len našej profesie, ale aj mnohých ďalších, ktorí držia pohotovosť.
Dobrý deň, pracovnú pohotovosť upravuje priamo Zákonník práce, najme v paragrafe 96.
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.
Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či sa pri ceste zo pracoviska domov služobným autom za účelom držania pracovnej pohotovosti v prípade poruchy nachádzam v pracovnom pomere, a či je zamestnávateľ povinný preplatiť mi čas strávený na tejto ceste služobným autom domov. Ďakujem.
Dobrý deň,
podľa § 96 Zákonníka práce je pracovná pohotovosť je čas, keď je zamestnanec mimo pracoviska pripravený na prípadné povolanie do práce. Pracovná pohotovosť sa odlišuje od výkonu práce – počas pohotovosti nevykonávate prácu, len ste pripravený na jej začatie. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, čo vyplýva z ust. § 96 ods. 5 Zákonníka práce.
Ak počas pracovnej pohotovosti by ste vykonávali prácu, ide o aktívnu časť prac. pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas, čo vyplýva z ust. § 96 ods. 6 Zákonníka práce.
Cesta zo zamestnania domov služobným autom za účelom držania pohotovosti sa vo všeobecnosti nepovažuje za výkon práce, ale za čas mimo pracoviska, kedy ste pripravený byť povolaný do práce. Výnimkou by bolo, ak by ste počas tejto cesty už vykonávali pracovné úlohy (napr. riešili by ste poruchu alebo iný pracovný úkon). V takom prípade by išlo o výkon práce a čas by sa započítaval do pracovného času.
Ak však ide len o presun domov, tento čas sa spravidla nezapočítava do pracovného času a zamestnávateľ nie je povinný vám ho preplatiť ako odpracovaný čas.
Podľa ust. § 20 ods. 2 Zákonníka práce platí :
"V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh."
Odporúčam vám preveriť, či máte v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve upravené špecifické podmienky pre pracovnú pohotovosť a preplácanie ciest. Ak by ste počas cesty riešili pracovný zásah, odporúčam viesť si záznamy o čase a činnosti, aby ste mohli preukázať výkon práce.
V prípade nejasností alebo sporu odporúčam obrátiť sa na inšpektorát práce alebo vyhľadať právne zastúpenie - kontaktovať advokáta.
Dobrý deň, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na pracovnej pohotovosti mimo pracoviska aj na obdobie pol roka. Pracovnú pohotovosť drží zamestnanec celý mesiac každý pracovný deň 16 hodín a počas víkendov 24 hodín denne. Ďakujem.
Dobrý deň,
dohodnúť si pracovnú pohotovosť mimo pracoviska na dlhšie obdobie (aj pol roka) je možné len vtedy, ak ide o výnimočnú potrebu zamestnávateľa a pri plnom rešpektovaní limitov pracovného času a odpočinku. Pohotovosť nesmie nahrádzať bežné rozvrhnutie práce, musí byť dohodnutá písomne, primerane odmeňovaná a zamestnancovi musia zostať neporušené minimálne denné a týždenné odpočinky. Ak je čas na odpočinok tak krátky, že výrazne obmedzuje voľný čas, pohotovosť sa posudzuje ako pracovný čas. Režim, ktorý uvádzate je však neprimeraný a ťažko zlučiteľný so zákonným odpočinkom. Ak by podmienky odpočinok porušovali, taká dohoda sa môže odmietnuť.
Dobrý deň, chcem sa opýtať, od ktorého dátumu nadobudol platnosť nový zákon o zvýšení príplatku za pracovnú pohotovosť. Mám informáciu, že od 1. 1. 2018. Náš šéf nám však tvrdí, že od júna 2018. Ak zákon platí už od 1. 1. 2018, musí nám to vyplatiť spätne? Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným. Ďakujem.
Dobrý deň,
predmetná novela Zákonníka práce je účinná od 01.05.2018, teda týka sa len nárokov od uvedeného dátumu.
Dobrý deň, rada by som sa opýtala, či sa odmeňovanie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska odvíja aj od kategórie náročnosti práce. Ak vykonávam prácu piatej kategórie náročnosti, počíta sa 20 % z minimálnej mzdy pre prvú kategóriu alebo pre piatu? Ďakujem.
Dobrý deň,
ak pracujete ako zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme, vzťahuje sa na Vaše odmeňovanie zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Podľa ustanovenia § 21 tohto zákona:
Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
(1) Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť mimo pracoviska, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
a) náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
b) s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 10 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.
(2) Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonávaniu práce; takéto vykonávanie práce je prácou nadčas.
Predmetná suma sa počíta z tzv. funkčného platu. Podľa § 4 ods. 4 zákona
Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.
(funkčný plat = tarifný plat + nasledujúce prípadné príplatky: príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie, osobný príplatok, platová kompenzácia za sťažený výkon práce, príplatok za prácu v krízovej oblasti, príplatok za zmennosť, príplatok za výkon špecializovanej činnosti, kreditový príplatok, príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla, príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi, príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia.)
Z výslednej sumy si môžete podľa § 21 vypočítať príplatok. Tarifný plat sa určuje zaradením do platovej triedy a stupňa. Ak ste zaradená do 5. triedy, potom sa pri výpočte vychádza zo sumy zodpovedajúcej tejto triede.
Trápi vás "Pracovná pohotovosť doma" a chcete pomôcť?
JUDr. Milan Ficek
Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners
JUDr. Milan Ficek je advokát s viac ako 15-ročnou praxou, špecializujúci sa na rodinné právo, najmä na rozvody, zverenie detí, výživné a majetkové vysporiadanie manželov. V advokácii pôsobí od roku 2010 a je zapísaný v Slovenskej aj Českej advokátskej komore. Ako uznávaný odborník pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a poskytuje právne komentáre aj pre Markízu, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v médiách Forbes, Hospodárske noviny a Trend. Pod jeho vedením patrí Ficek&Partners medzi rešpektované advokátske kancelárie na Slovensku.
Vydržanie pozemku – Ako získať „papier“ na pozemok cez súd? #67
Užívate pozemok celé roky, staráte sa oň ako o vlastný, no na liste vlastníctva stále figuruje meno vášho pradeda alebo „nezistený ...
Ako chráni spotrebiteľa zákon #66
Kúpili ste si nový telefón, ktorý prestal fungovať? Alebo vám prišli topánky z e-shopu, ktoré vás tlačia? Nakupovanie je radosť, ale ...